Hotel Devín**** v Bratislave: druhý dych ikonickej kaviarne

Práve odbili tri hodiny, nuž najvyšší čas, aby sa rodinka obliekla do nedeľného. Mama si pripraví pekné šaty, otec nezabudne na novú viazanku a klobúk. No a deti... aj keď sa im možno do naškrobeného oblečenia príliš nechce, vidina taniera plného zákuskov je silnou motiváciou. Ako po všetky siedme dni týždňa, aj dnes sa prejdú po nábreží Dunaja a špacírku zakončia v hoteli Devín. Posedenie v kaviarni predsa patrí k dlhoročnej tradícii. Dopriať si dobrú kávičku a ešte lepšie zákusky... hm, to si neodpustia ani staré dámy, ktoré inak počas týždňa obracajú každú korunu vo vráskavej dlani... Od tých skôr narodených až po detičky – štamgasti ikonickej kaviarne sú veru pestré a nanajvýš verné publikum. Do konkurenčného hotela by nezašlo ani omylom. V Bratislave sú skrátka dva fanúšikovské tábory...

Pamätníci spomínajú na časy, keď hotelová ikona z roku 1954 hostila svadby a potom aj každoročné výročia, rodinné posedenia, stretnutia starých pánov pri vínku a šachu... pre „devínomilných“ bola skrátka návšteva ich obľúbenej kaviarne takmer povinnou jazdou. „Bol najvyšší čas, aby sme ju oživili druhým dychom. Veď nedeľné popoludnie nad kávou, džúsom a dezertom v hoteli Devín patrilo pred polstoročím k najkrajším zážitkom seniorov aj ich vnukov. V tejto uponáhľanej dobe si ľudia hlavného mesta zaslúžia aspoň občas spomaliť, na niečo sa tešiť, príjemne stráviť spoločné chvíle,“ riaditeľ hotela Nenad Smilajkov dodáva, že v Café Devín sa starajú o nezabudnuteľný zážitok cez dokonalý servis a svojskú, originálnu ponuku jedál, nápojov i dezertov a koláčov. Šéfcukrárka Katarína Strašiftáková oprášila pôvodné receptúry - veď slovenská cukrárina bola vždy špičková – a pospájala tradíciu s modernou. A tak si hosť môže dopriať klasický krémeš či gaštanové pyré, ale aj modernejšie tartaletky a pavlovovky.

Hosťovo.sk udelilo hotelu Devín**** zlatý bobkový list (teda vavrín) za dotiahnutie myšlienky do úspešného konca. Navyše realizovanej s veľkou mierou citlivosti voči tradičnému zariadeniu hotela a architektúre, ale v duchu súčasných trendov. A hoci ročné obdobie už nepraje terasám, tá tunajšia vyhrievaná (ako súčasť kaviarne) hosťovi po celý rok ponúka výhľad na rieku, na vežu nad mostom i Bratislavský hrad v príjemnom prostredí živých rastlín. Odsúvajú ruch blízkej cesty do úzadia. Návštevník má pocit, že síce okolo neho „cvrčí“ život, ale len tak zľahka a z diaľky…  Skrátka, skĺbenie pohodlia s noblesou, akú si naši bratislavskí prarodičia tak cenili.

V novom Café Devín by si určite radi sadli aj Elizabeth Taylor, Alexander Dubček, Jean-Paul Belmondo a desiatky ďalších slávnych mien, ktoré prijali hotel za svoju dočasnú strechu nad hlavou. Mimochodom, budova nesie rukopis jedného z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského funkcionalizmu Ing. arch. Emila Beluša. Navrhoval ju v spolupráci s Ernestom Kramplom a Viktorom Uhliarikom a podarilo sa im navždy zmeniť vzhľad nábrežia. Funkcionalistickú formu zachovávajú aj samotné izby a apartmány, kde ju autori skombinovali s tvarmi Art Deco.

„Ctíme si históriu, poctivú prácu a tradičné hodnoty, ktoré sa dedia a pretrvávajú z generácie na generáciu. To je základom našej filozofie, ktorú pretavujeme aj do vzťahu k našim hosťom. Chceme, aby aj dnes u nás našli slovenskú a bratislavskú pohostinnosť,“ riaditeľ Nenad Smilajkov má na mysli aj negastronomický rozmer kaviarne – hudobné večery, výstavy i ďalšie kultúrne podujatia. K tým kulinárskym okrem denne čerstvých zákuskov a koláčov patrí aj čaj o piatej, ktorý v Café Devín zrežírovali ako trojchodový. Na úvod prichádzajú na stôl rôznorodé sendviče; vajíčkové, uhorkové, lososové... V druhom chode si hosť pochutí na drobnostiach pod sladký zúbok – battenberg koláči, scones, domácom figovom džeme a kréme „clotted“... a posledný chod tvoria nežné snežné pavlovovky, makrónky, madlenky a punčové rezy.

Šéfcukrárka Katka Strašiftáková tiež vyznáva filozofiu hotela, založenú na pohostinnosti a ústretovosti, a tak nerobí so svojimi zákuskami žiadne tajnosti. Ochotne redakcii Hosťovo.sk prezradila, ako pripravuje svoje miniatúrky slávnej torty, nazvanej podľa ruskej baletky Pavlovovej.

Najprv vyšľahá šesť bielkov, pričom do nich postupne – pri strednej rýchlosti – prisypáva a zašľaháva 220 g kryštálového cukru. Dokonalé spracovanie snehu pozná podľa toho, že medzi prstami nezacíti žiaden cukor. Vtedy zvýši rýchlosť obrátok mixéra na maximum, pridá do snehu za lyžičku vínneho octu a polievkovú lyžicu kukuričného škrobu. Sneh vloží do cukrárenského vrecka s ozdobnou špičkou a nastrieka na papier na pečenie, ale nie natesno. Tvar si môžeme vraj prispôsobiť podľa seba, možno aj nechať v strede miesto na krém. Katka rozohreje rúru na 180 °C, ale keď do nej vloží pavlovovky, stiahne teplotu na 110 °C a suší 60 – 75 minút.

Medzitým si pripraví krém – vyšľahá pol kila mascarpone, štvrť kila jemného tvarohu, 200 ml smotany na šľahanie a 150 g práškového cukru. Krém vloží do cukrárenského vrecka s ozdobnou špičkou, nastrieka na pavlovovky a navrch poukladá maliny, čučoriedky a tzv. mučenku, známu skôr ako maracuja či passion fruit. Potom už len dozdobí mätou a mikrobylinkami.

Soňa Hudecová ©