rbk 23-009 bb update 70_vyrocie 1920x1080pix

Čo si (ne)objednať – ochutnajte, zažite, spoznávajte

Ako „z núdze cnosť“ sa v kuchyni prababičiek zrodil famózny meteník


Čo bolo skôr – vajce alebo sliepka? Teda vlastne v tomto prípade… zrodil sa najskôr  kapustový meteník a potom prezývka? Alebo opačne? Nuž o tejto téme nájdeme na internete niekoľko zmienok, po každej sa však v mysli gastronomického pátrača vynoria ďalšie a ďalšie otázky. Odpovede na ne sme napokon našli u osoby najpovolanejšej – etnologičky a múzejníčky PhDr. Ivety i_zuskinová etnoZuskinovej, ktorá si na svoje pracovné konto pripísala takmer dvadsiatku publikácií o zvykoch a živote liptovských prababičiek a pradedov. Nuž a keďže kuchyňa bola odjakživa akousi slovenskou obývačkou - srdcom každého domu, nechýba medzi jej publikáciami ani tá kulinárska.

„V každom dome bol sud s kyslou kapustou, našla sa aj menej kvalitná múka, z čoho vzniklo aj pomenovanie meteník - metať, zmetať múku. Z tej najkvalitnejšej totiž pripravovali chlieb, aby dobre vykysol a nebol popraskaný, lebo to by bolo pre domácnosť zlé znamenie,“ Ivetka Zuskinová dodáva, že matky však museli nasýtiť svoje deti a na to sa im hodila aj horšia múka. Nuž z nej piekli osúchy alebo kabáče z múky, kapusty, bravčovej masti, mlieka alebo srvátky – meteníky, mäteníky, kapustníky, strapkáne či strapáne.., lebo však kapusta im dáva taký strapatý vzhľad. Položili na kapustný list a šup ho do pece.kapusta pxb

„Pripravovali ich na celom dolnom a strednom Liptove, kým v hornom radšej piekli hubovníky, bryndzovníky a zemiakové švábovníky. Meteníky sa však predsa len najviac spájali s Liptovskými Revúcami; tam ich zvykli ponúkať aj na svadbách. Kedysi sa totiž na svadobné stoly niesli obyčajné, jednoduché jedlá, ktoré ľudia mali radi.“

Nuž ale potom... ktovie či sa v polovici 20. storočia nejaká devucha z Revúcej nevydala cez pole alebo sa to inak prihodilo... vášeň pre meteník sa presťahovala do Likavky. Piekli ho tam ešte častejšie, balili do výslužiek a dokonca mu dali podobu koláča. V tých časoch sa dediny častovali prezývkami. Niekde žili krúpkari, inde koláčníci, žabiari alebo kulašníci, nuž a Likavke sa ušiel „nick“ meteníci. O to výstižnejšie, že hoci poznáme stredné Slovensko po mäkkej reči, v Likavke sa hovorilo tvrdo: „Nedáte si metenýk?“ A gazdiná rozmýšľala, aký metenýk pripraví na fruštik, aký trochu iný do práce v lese, a ďalší na večeru... A tak im vraveli „metenýci, mätenýci“. Prezývku dokonca prijal za svoju aj tamojší florbalový klub...

Keď Vlado Greguška šéfoval kuchyni hotela Mních v Bobrovci, mohli sa stovky deťúreniec počas „škôl v prírode“ tešiť z jeho meteníka. Na plech potreboval 500 g polohrubej múky, 700 g surovej kyslej kapusty, 250 g slaninky, 4 strúčiky cesnaku, 1 dcl bravčovej masti a také istémeteeník v_greguška množstvo oleja, pol litra mlieka, prášok do pečiva a soľ.

Múku, kyslú kapustu, prášok do pečiva, olej a soľ dobre premiešal. Pridal pol litra mlieka a ešte raz dobre premiešal. Nalial na plech, vymastený polovicou bravčovej masti. Zvyšnou masťou potom potrel cesto a popichal vidličkou, aby masť vsiakla. Piekol vo vyhriatej teplovzdušnej rúre pri teplote 150 °C. Po 25 minútach pečenia poukladal na vrch pásiky prerastenej slaninky a opäť popichal vidličkou. Piekol ešte 20 minút. Po upečení potrel roztlačeným cesnakom, ktorý zmiešal s kávovou lyžičkou oleja.

„Ja robím meteník veľmi často, používam tiež polohrubú múku, pokrájanú kyslú kapustu, pridám ale hneď do cesta upraženú slaninu s cibuľkou a zamiesim na kyslej smotane. Na pomastený plech roztlačím cesto a keď je z jednej strany upečené, rozkrojím ho, obrátim a nechám dopiecť,“ Ivetka Zuskinová zozbierala až trinásť receptov z mnohých obcí regiónu. Nadšení kulinári profesionáli i amatéri si ich mohli vyskúšať už v roku 1998, keď vyšlo prvé vydanie jej Kuchyne starých materí Liptova.

Soňa Hudecová ©

 

návštevy: 43565



do rubriky

Editoriál

Milí hostia hotelov a reštaurácii,

sonamilí labužníci, vyznávači saunovania, fanúšikovia wellness, turisti, obchodní cestujúci ... Všetci tí, čo hľadáte zážitky pre seba, svoje deťúrence, trochu pokoja alebo naopak rekreačnú aktivitu. Milí pracovníci firiem, čo sa potrebujete občas stretnúť s klientmi a zahraničnými partnermi, vzdelávať sa na školeniach či konferenciách, spoznať svojich kolegov pri teambuildingu...

No skrátka, milí všetci! Veď každý z nás potrebuje jesť a každého raz za čas postihne nutnosť využiť strechu nad hlavou niektorého dočasného domova. Hotela, penziónu, motela, horskej chaty, ubytovne, apartmánového domu, rezidenčného bývania, rezortu, botela.... a popritom mnohých reštaurácií, bistier, pivární, pubov, pizzerií, sushi barov, cukrární, streetfoodových truckov, kaviarní, bufetov, fastfoodov, vinární.

Ktoré stoja za to? Kde najprv hľadia na spokojnosť hosťa a až potom na výsostne osobné záujmy? Kde napredujú, zlepšujú sa, neustále niečo vymýšľajú, skúšajú... aby sa čo najviac trafili do chutí a záujmov svojho zákazníka? A čo vám to vlastne núkajú, keď vravia rečou profesionálov...?

Mnohí z vás toho už precestovali, prejedli a prepili neúrekom. Iní ešte len začínajú, rodí sa nové generácia bábätiek, ale aj nová generácia hostí. Nováčikovia vo svete hotelových a reštauračných služieb potrebujú odpovede na tisíce otázok.

Tým pokročilejším ich stačí omnoho menej. Jedni aj druhí by sa však mali nestále inšpirovať, rozširovať s obzory, učiť sa a spoznávať. Pretože čert nikdy nespí ☺ a kladie hosťovi pod nohy nové a nové formy služieb, pojmy, trendy. Musíme s manažérmi hotelov a reštaurácií držať krok.

Vaša 


Soňa Hudecová-Podhorná

 

Sto odtieňov špargle

Keď vám v ktorejkoľvek končine sveta ponúknu stonky bielej či zelenej špargle ako nesmiernu špargľa 3vzácnosť a exotiku, môžete medzi rečou prehodiť: "Á, stará dobrá špargľa, ako veľmi mi pripomína domov..." V očiach zahraničných fajnšmekrov svitne obdiv a uznanie. Založenie "špargľovne", teda poľa so špargľou sa totiž už od 17. storočia považovalo za udalosť, ktorá sa čo do významu takmer vyrovnala založeniu vinice či chmeľnice. Pestovanie

 / Čítať viac

Omelety podľa Brehma

Na počiatku ležalo kdesi vajce a pod cieľovou páskou jeho životnej púte rozvoniavajú vajce 2 pxbkulinárske špecialitky. Praženica, škvarenina, jaječnica, stredoslovenský
pankúch, veľkonočná plnina z vajec, údeného mäsa a žemlí... Alebo volské oko „holé“ a volské oko hemendexové, vajíčko namäkko, natvrdo či na hniličku, miešané vajíčka na

 / Čítať viac

Vajce na pitie

Advocaat - za popularitu vaječných drinkov môžeme ďakovať Holanďanom, čo pred vaječný likér 4 psbniekoľkými storočiami žili v juhoamerickej Holandskej Guaiane. Často tam popíjali nápoj z ovocia, ktoré domorodci nazývali ahuacatl a pripravovali ho z hruškovca - avokáda. Po návrate do vlasti si chceli drink namiešať aj doma, lenže v Európe exotický strom nerástol. Nuž ho skúšali metódou pokus-omyl vyrobiť z iných surovín... A zrazu sa im pod rukami

 / Čítať viac

Mňam, čašník mi už nesie kokotku...

„Och, aké je to pekné a tajomné..?“ – vravíme si a opatrne dvihneme malú pokrievku. To je kokotky pxbodér! V kokotke sa pekne pospájajú všetky vône i chute...
Tak teraz je už hádam aj hosťovi–začiatočníkovi jasné, že kokotka patrí do gastronómie. Ide o zapekaciu nádobu s pokrievkou – veľkú na prípravu jedla alebo malú, v ktorej sa 

 / Čítať viac


2013 – 2024 © Hostovo.sk
Grafický dizajn a redakčný systém od firmy AlejTech, spol. s r.o.
Tvorba web stránok