Čo si (ne)objednať – ochutnajte, zažite, spoznávajte

Ako „z núdze cnosť“ sa v kuchyni prababičiek zrodil famózny meteník


Čo bolo skôr – vajce alebo sliepka? Teda vlastne v tomto prípade… zrodil sa najskôr  kapustový meteník a potom prezývka? Alebo opačne? Nuž o tejto téme nájdeme na internete niekoľko zmienok, po každej sa však v mysli gastronomického pátrača vynoria ďalšie a ďalšie otázky. Odpovede na ne sme napokon našli u osoby najpovolanejšej – etnologičky a múzejníčky PhDr. Ivety i_zuskinová etnoZuskinovej, ktorá si na svoje pracovné konto pripísala takmer dvadsiatku publikácií o zvykoch a živote liptovských prababičiek a pradedov. Nuž a keďže kuchyňa bola odjakživa akousi slovenskou obývačkou - srdcom každého domu, nechýba medzi jej publikáciami ani tá kulinárska.

„V každom dome bol sud s kyslou kapustou, našla sa aj menej kvalitná múka, z čoho vzniklo aj pomenovanie meteník - metať, zmetať múku. Z tej najkvalitnejšej totiž pripravovali chlieb, aby dobre vykysol a nebol popraskaný, lebo to by bolo pre domácnosť zlé znamenie,“ Ivetka Zuskinová dodáva, že matky však museli nasýtiť svoje deti a na to sa im hodila aj horšia múka. Nuž z nej piekli osúchy alebo kabáče z múky, kapusty, bravčovej masti, mlieka alebo srvátky – meteníky, mäteníky, kapustníky, strapkáne či strapáne.., lebo však kapusta im dáva taký strapatý vzhľad. Položili na kapustný list a šup ho do pece.kapusta pxb

„Pripravovali ich na celom dolnom a strednom Liptove, kým v hornom radšej piekli hubovníky, bryndzovníky a zemiakové švábovníky. Meteníky sa však predsa len najviac spájali s Liptovskými Revúcami; tam ich zvykli ponúkať aj na svadbách. Kedysi sa totiž na svadobné stoly niesli obyčajné, jednoduché jedlá, ktoré ľudia mali radi.“

Nuž ale potom... ktovie či sa v polovici 20. storočia nejaká devucha z Revúcej nevydala cez pole alebo sa to inak prihodilo... vášeň pre meteník sa presťahovala do Likavky. Piekli ho tam ešte častejšie, balili do výslužiek a dokonca mu dali podobu koláča. V tých časoch sa dediny častovali prezývkami. Niekde žili krúpkari, inde koláčníci, žabiari alebo kulašníci, nuž a Likavke sa ušiel „nick“ meteníci. O to výstižnejšie, že hoci poznáme stredné Slovensko po mäkkej reči, v Likavke sa hovorilo tvrdo: „Nedáte si metenýk?“ A gazdiná rozmýšľala, aký metenýk pripraví na fruštik, aký trochu iný do práce v lese, a ďalší na večeru... A tak im vraveli „metenýci, mätenýci“. Prezývku dokonca prijal za svoju aj tamojší florbalový klub...

Keď Vlado Greguška šéfoval kuchyni hotela Mních v Bobrovci, mohli sa stovky deťúreniec počas „škôl v prírode“ tešiť z jeho meteníka. Na plech potreboval 500 g polohrubej múky, 700 g surovej kyslej kapusty, 250 g slaninky, 4 strúčiky cesnaku, 1 dcl bravčovej masti a také istémeteeník v_greguška množstvo oleja, pol litra mlieka, prášok do pečiva a soľ.

Múku, kyslú kapustu, prášok do pečiva, olej a soľ dobre premiešal. Pridal pol litra mlieka a ešte raz dobre premiešal. Nalial na plech, vymastený polovicou bravčovej masti. Zvyšnou masťou potom potrel cesto a popichal vidličkou, aby masť vsiakla. Piekol vo vyhriatej teplovzdušnej rúre pri teplote 150 °C. Po 25 minútach pečenia poukladal na vrch pásiky prerastenej slaninky a opäť popichal vidličkou. Piekol ešte 20 minút. Po upečení potrel roztlačeným cesnakom, ktorý zmiešal s kávovou lyžičkou oleja.

„Ja robím meteník veľmi často, používam tiež polohrubú múku, pokrájanú kyslú kapustu, pridám ale hneď do cesta upraženú slaninu s cibuľkou a zamiesim na kyslej smotane. Na pomastený plech roztlačím cesto a keď je z jednej strany upečené, rozkrojím ho, obrátim a nechám dopiecť,“ Ivetka Zuskinová zozbierala až trinásť receptov z mnohých obcí regiónu. Nadšení kulinári profesionáli i amatéri si ich mohli vyskúšať už v roku 1998, keď vyšlo prvé vydanie jej Kuchyne starých materí Liptova.

Soňa Hudecová ©



do rubriky

Editoriál

Milí hostia hotelov a reštaurácii,

sonamilí labužníci, vyznávači saunovania, fanúšikovia wellness, turisti, obchodní cestujúci ... Všetci tí, čo hľadáte zážitky pre seba, svoje deťúrence, trochu pokoja alebo naopak rekreačnú aktivitu. Milí pracovníci firiem, čo sa potrebujete občas stretnúť s klientmi a zahraničnými partnermi, vzdelávať sa na školeniach či konferenciách, spoznať svojich kolegov pri teambuildingu...

No skrátka, milí všetci! Veď každý z nás potrebuje jesť a každého raz za čas postihne nutnosť využiť strechu nad hlavou niektorého dočasného domova. Hotela, penziónu, motela, horskej chaty, ubytovne, apartmánového domu, rezidenčného bývania, rezortu, botela.... a popritom mnohých reštaurácií, bistier, pivární, pubov, pizzerií, sushi barov, cukrární, streetfoodových truckov, kaviarní, bufetov, fastfoodov, vinární.

Ktoré stoja za to? Kde najprv hľadia na spokojnosť hosťa a až potom na výsostne osobné záujmy? Kde napredujú, zlepšujú sa, neustále niečo vymýšľajú, skúšajú... aby sa čo najviac trafili do chutí a záujmov svojho zákazníka? A čo vám to vlastne núkajú, keď vravia rečou profesionálov...?

Mnohí z vás toho už precestovali, prejedli a prepili neúrekom. Iní ešte len začínajú, rodí sa nové generácia bábätiek, ale aj nová generácia hostí. Nováčikovia vo svete hotelových a reštauračných služieb potrebujú odpovede na tisíce otázok.

Tým pokročilejším ich stačí omnoho menej. Jedni aj druhí by sa však mali nestále inšpirovať, rozširovať s obzory, učiť sa a spoznávať. Pretože čert nikdy nespí ☺ a kladie hosťovi pod nohy nové a nové formy služieb, pojmy, trendy. Musíme s manažérmi hotelov a reštaurácií držať krok.

Vaša 


Soňa Hudecová-Podhorná

 

Janko a Marienka v lepníkovej chalúpke

Kde bolo tam bolo, žili raz Janíčko a Marienka. Radi sa túlali a túlali, až raz zablúdili k chalúpke. hrušovský lepník kapust hNa jej streche neležali šindle ani škridle, prútie ani slama, ale lepníky. Voňali maslom, cesnakom, kapustou i lekvárom, nuž ich... po dlhej ceste hladných a ustatých... striga na tie lepníky ľahko nalákala. A už si predstavovala, ako namiesto chlebového koláča pôjde

22. 3. 2023 / Čítať viac

Špargľa chutí a ešte aj prevonia moč

Keď vám v ktorejkoľvek končine sveta ponúknu stonky bielej či zelenej špargle ako nesmiernu špargľa 3vzácnosť a exotiku, môžete medzi rečou prehodiť: "Á, stará dobrá špargľa, ako veľmi mi pripomína domov..." V očiach zahraničných fajnšmekrov svitne obdiv a uznanie. Založenie "špargľovne", teda poľa so špargľou sa totiž už od 17. storočia považovalo za udalosť, ktorá sa čo do významu takmer vyrovnala založeniu vinice či chmelnice. Pestovanie

 / Čítať viac

Taliansko rozkošatilo kapitolu cestovín, svetu ich však dali celkom iné národy

Keď sa vraví o cestovinách, predstavíme si špagety, vermicelli, lasagne. Právom, pretože túto cestoviny rôzne pxbgastronomickú kapitolu najviac rozvinuli práve Taliani. Cestoviny však majú celkom iný pôvod, navyše si rôzne národy zachovávajú vlastnú cestovinovú tradíciu.

7. 3. 2023 / Čítať viac

Hosťovo.sk servíruje: treska skrei od Michala Lukačoviča

Talianska, španielska, grécka, mexická, thajská, francúzska, indická a samozrejme aj kuchyne m_lukačovič treska hnašich susedov nie sú neznáme ani bežným slovenským labužníkom. Horšie by sme pochodili v prípade menej slávnych gastronómií. Povedzme, o nórskom kulináriu, o tamojších národných jedlách a zvyklostiach... o tých vieme skutočne málo. Aj to bol dôvod, prečo sme

24. 2. 2023 / Čítať viac

Psíček a mačička varia soté

„Nedávaj si soté. Najčastejšie to býva „prehľad týždňa“, najľahšia cesta ako sa zbaviť zvyškov v soté stroganov pxb hkuchyni,“ radili mi služobne starší kolegovia - hodnotitelia, keď som začínala kariéru v mystery shopping, „navyše soté je jedlo pre kuchtíka, nie pre šéfkuchára. Neukáže v ňom žiadnu zručnosť, originalitu, tvorivosť, ktorú máme zhodnotiť a posúdiť.“

3. 2. 2023 / Čítať viac

Už prišiel Bardejovský med, pani magistra?

Hertník, Hervartov, Kríže, Mokroluh, Richvald, Rokytov, Šiba, Tarnov. Väčšine Slovákov tieto med tmavý pxbnázvy obcí nič nehovoria. Ale keď k nim pridáme aj Bardejov, už sú „v obraze“. A tí zemepisne zdatnejší by to vedeli na mape ukázať aj podľa názvu pohoria – Čergov. V impozantných zmiešaných lesoch by sme našli buky, lipy, javory, hraby, brezy, ale aj

 / Čítať viac

Mám ťa rada, tato kráľ, ako himalájsku soľ...

 ... mohla svojho aristokratického rodiča oceniť Maruška a hneď by sa stala kráľovnou. Nuž ale v soľ himalájska pxb hslávnej rozprávke sa vraví iba o kuchynskej soli. Hoci majstri varešky tvrdia, že solí je veľa a každé jedlo si pýta iný druh s inými vlastnosťami. Tie najlepšie reštaurácie si dokonca pripravujú vlastné soliace zmesi.


13. 1. 2023 / Čítať viac

Reštaurácie s lacným menu vyhynuli

Niekto vraví, že obedy by ho nemali stáť viac než 5 eur. Iný za znesiteľnú považuje sumu okolo obedové menu h7 eur. Ďalší je ochotný vydať za obed desaťeurovku a na Slovensku žije aj dosť ľudí, pre ktorých nie je problém zaplatiť aj 12-15 eur. Pretože samozrejme, každý aj vyžaduje niečo iné. Komusi stačí jedlo, z ktorého sa nasýti, iní potrebujú výber, pestrosť, vždy 

 / Čítať viac

Mňam, čašník mi už nesie kokotku...

„Och, aké je to pekné a tajomné..?“ – vravíme si a opatrne dvihneme malú pokrievku. To je kokotky pxbodér! V kokotke sa pekne pospájajú všetky vône i chute...
Tak teraz je už hádam aj hosťovi–začiatočníkovi jasné, že kokotka patrí do gastronómie. Ide o zapekaciu nádobu s pokrievkou – veľkú na prípravu jedla alebo malú, v ktorej sa 

 / Čítať viac

Nenechaj sa osoliť, pán veterník!

Čokoláda s orechmi, hrozienkami, mandľami, pomarančom, jahodovým jogurtom. alebo karamel veterníkdokonca s pikantným chilli. Aj tá si ako zvláštna novinka našla svojich priaznivcov. To však neznamená, že na všetky tie doteraz obľúbené chute a kombinácie zanevrieme, a tak zmiznú z povrchu maškrtného... To ale, žiaľ, nie je prípad karamelu.

2. 9. 2021 / Čítať viac

Nech žije kávová demokracia!

Čo kraj, to iný kávový mrav. V Rakúsku milujú veľké pressá so smotanou a šľahačkou, káva turecká pxbrancúzske cappuccino v „polievkovej“ šálke sa stalo samostatnou kategóriou, na Balkáne a Blízkom Východe ju radi sladia takmer do sirupovita. Fíni milujú kávu kaffeost, v ktorej plávajú kúsky syra leipäjuusto, V Japonsku nájdeme pivo v káve, resp. kávu v pive.., No

30. 8. 2021 / Čítať viac

Keď prichádza šafing, jedlo nie je ďaleko

„Nech sa páči, pane, jelenie ragú nájdete v treťom šafingu zľava.“
šafing 2 pxb„Pardón, madam, musím presunúť váš pohár, aby som zmestil šafing s pomarančovými palacinkami...“
Hm, no dobre, ale čo tým chcel básnik... teda vlastne čašník povedať? – vraví si hosť, ktorý sa v reštauráciách či na recepciách cíti ako začiatočník. V tomto prípade však žiaden Laroussov

25. 4. 2021 / Čítať viac

Umami je (už dávno) piatou sestrou chutí

Sladkú chuť cítime na špičke jazyka. Slanú po obvode prednej časti, horkú chuť vzadu a po umami pxbbokoch zase kyslú. No a chuťové poháriky po celej ploche jazyka sú schopné dešifrovať chuť umami. U nás sa hovorí o nej len pár rokov a väčšina ľudí na to automaticky reaguje: „Aká, u mamy?“ Nuž keby sme to vzali filozoficky, že u mamy chutí najlepšie (narážajúc na poctivú slovenskú kuchyňu našich praprababičiek), tak áno, môžeme to chápať aj ako metaforu. Svoje

 / Čítať viac

... a päťdesiatkrát napísať Cordon Bleu!

Vyprážaný teľací, prípadne hydinový rezeň so syrom a šunkou patrí medzi stálicu cordon bleu pxb hsvetovej gastronómie. Slovensko nevynímajúc. Kto sa však vo veci trošku vyzná, toho zaskočí zanovitosť tunajších reštaurácií, s akou vo svojich jedálnych lístkoch ponúkajú hosťom „Gordon Blue“.


5. 3. 2021 / Čítať viac

Víno farby mandarínok

Možno sa ešte pamätáte na časy, keď vás aj vo vinárni „kelner“ oslovil: „Tak aké si budú dámy-víno oranžové 2páni priať, biele alebo červené..? Máme oboje.“

Dnes už pred hosťa položí vínnu kartu, v ktorej sa veru občas uchádza o priazeň aj vyše stovka vín. Steny reštaurácie zakrýva expozícia atraktívnych fliaš, v sudoch sa skrýva mok, čo by obstál aj v s

19. 2. 2021 / Čítať viac

Volajte ma kolokázia, majstri carvingu!

Kde sa voda sypala a piesok lial, začal sa príbeh zvaný carving. Len to nebolo v žiadnej carving - 06-09rozprávkovej krajine, ale v thajských a čínskych končinách. Keď sa tam remeselníkovi kuchyne dostal do rúk koreň taro, už aj vyrezával... kvety, vtákov, motýle, paláce... ba aj celé obrazy. Veď v juhovýchodnej Ázii a Indii pestovali túto hľuzu už päťtisíc rokov pred n.l..

3. 12. 2020 / Čítať viac


2013 – 2023 © Hostovo.sk
Grafický dizajn a redakčný systém od firmy AlejTech, spol. s r.o.
Tvorba web stránok