Čo si (ne)objednať – ochutnajte, zažite, spoznávajte

Ako „z núdze cnosť“ sa v kuchyni prababičiek zrodil famózny meteník


Čo bolo skôr – vajce alebo sliepka? Teda vlastne v tomto prípade… zrodil sa najskôr  kapustový meteník a potom prezývka? Alebo opačne? Nuž o tejto téme nájdeme na internete niekoľko zmienok, po každej sa však v mysli gastronomického pátrača vynoria ďalšie a ďalšie otázky. Odpovede na ne sme napokon našli u osoby najpovolanejšej – etnologičky a múzejníčky PhDr. Ivety i_zuskinová etnoZuskinovej, ktorá si na svoje pracovné konto pripísala takmer dvadsiatku publikácií o zvykoch a živote liptovských prababičiek a pradedov. Nuž a keďže kuchyňa bola odjakživa akousi slovenskou obývačkou - srdcom každého domu, nechýba medzi jej publikáciami ani tá kulinárska.

„V každom dome bol sud s kyslou kapustou, našla sa aj menej kvalitná múka, z čoho vzniklo aj pomenovanie meteník - metať, zmetať múku. Z tej najkvalitnejšej totiž pripravovali chlieb, aby dobre vykysol a nebol popraskaný, lebo to by bolo pre domácnosť zlé znamenie,“ Ivetka Zuskinová dodáva, že matky však museli nasýtiť svoje deti a na to sa im hodila aj horšia múka. Nuž z nej piekli osúchy alebo kabáče z múky, kapusty, bravčovej masti, mlieka alebo srvátky – meteníky, mäteníky, kapustníky, strapkáne či strapáne.., lebo však kapusta im dáva taký strapatý vzhľad. Položili na kapustný list a šup ho do pece.kapusta pxb

„Pripravovali ich na celom dolnom a strednom Liptove, kým v hornom radšej piekli hubovníky, bryndzovníky a zemiakové švábovníky. Meteníky sa však predsa len najviac spájali s Liptovskými Revúcami; tam ich zvykli ponúkať aj na svadbách. Kedysi sa totiž na svadobné stoly niesli obyčajné, jednoduché jedlá, ktoré ľudia mali radi.“

Nuž ale potom... ktovie či sa v polovici 20. storočia nejaká devucha z Revúcej nevydala cez pole alebo sa to inak prihodilo... vášeň pre meteník sa presťahovala do Likavky. Piekli ho tam ešte častejšie, balili do výslužiek a dokonca mu dali podobu koláča. V tých časoch sa dediny častovali prezývkami. Niekde žili krúpkari, inde koláčníci, žabiari alebo kulašníci, nuž a Likavke sa ušiel „nick“ meteníci. O to výstižnejšie, že hoci poznáme stredné Slovensko po mäkkej reči, v Likavke sa hovorilo tvrdo: „Nedáte si metenýk?“ A gazdiná rozmýšľala, aký metenýk pripraví na fruštik, aký trochu iný do práce v lese, a ďalší na večeru... A tak im vraveli „metenýci, mätenýci“. Prezývku dokonca prijal za svoju aj tamojší florbalový klub...

Keď Vlado Greguška šéfoval kuchyni hotela Mních v Bobrovci, mohli sa stovky deťúreniec počas „škôl v prírode“ tešiť z jeho meteníka. Na plech potreboval 500 g polohrubej múky, 700 g surovej kyslej kapusty, 250 g slaninky, 4 strúčiky cesnaku, 1 dcl bravčovej masti a také istémeteeník v_greguška množstvo oleja, pol litra mlieka, prášok do pečiva a soľ.

Múku, kyslú kapustu, prášok do pečiva, olej a soľ dobre premiešal. Pridal pol litra mlieka a ešte raz dobre premiešal. Nalial na plech, vymastený polovicou bravčovej masti. Zvyšnou masťou potom potrel cesto a popichal vidličkou, aby masť vsiakla. Piekol vo vyhriatej teplovzdušnej rúre pri teplote 150 °C. Po 25 minútach pečenia poukladal na vrch pásiky prerastenej slaninky a opäť popichal vidličkou. Piekol ešte 20 minút. Po upečení potrel roztlačeným cesnakom, ktorý zmiešal s kávovou lyžičkou oleja.

„Ja robím meteník veľmi často, používam tiež polohrubú múku, pokrájanú kyslú kapustu, pridám ale hneď do cesta upraženú slaninu s cibuľkou a zamiesim na kyslej smotane. Na pomastený plech roztlačím cesto a keď je z jednej strany upečené, rozkrojím ho, obrátim a nechám dopiecť,“ Ivetka Zuskinová zozbierala až trinásť receptov z mnohých obcí regiónu. Nadšení kulinári profesionáli i amatéri si ich mohli vyskúšať už v roku 1998, keď vyšlo prvé vydanie jej Kuchyne starých materí Liptova.

Soňa Hudecová ©



do rubriky

Editoriál

Milí hostia hotelov a reštaurácii,

sonamilí labužníci, vyznávači saunovania, fanúšikovia wellness, turisti, obchodní cestujúci ... Všetci tí, čo hľadáte zážitky pre seba, svoje deťúrence, trochu pokoja alebo naopak rekreačnú aktivitu. Milí pracovníci firiem, čo sa potrebujete občas stretnúť s klientmi a zahraničnými partnermi, vzdelávať sa na školeniach či konferenciách, spoznať svojich kolegov pri teambuildingu...

No skrátka, milí všetci! Veď každý z nás potrebuje jesť a každého raz za čas postihne nutnosť využiť strechu nad hlavou niektorého dočasného domova. Hotela, penziónu, motela, horskej chaty, ubytovne, apartmánového domu, rezidenčného bývania, rezortu, botela.... a popritom mnohých reštaurácií, bistier, pivární, pubov, pizzerií, sushi barov, cukrární, streetfoodových truckov, kaviarní, bufetov, fastfoodov, vinární.

Ktoré stoja za to? Kde najprv hľadia na spokojnosť hosťa a až potom na výsostne osobné záujmy? Kde napredujú, zlepšujú sa, neustále niečo vymýšľajú, skúšajú... aby sa čo najviac trafili do chutí a záujmov svojho zákazníka? A čo vám to vlastne núkajú, keď vravia rečou profesionálov...?

Mnohí z vás toho už precestovali, prejedli a prepili neúrekom. Iní ešte len začínajú, rodí sa nové generácia bábätiek, ale aj nová generácia hostí. Nováčikovia vo svete hotelových a reštauračných služieb potrebujú odpovede na tisíce otázok.

Tým pokročilejším ich stačí omnoho menej. Jedni aj druhí by sa však mali nestále inšpirovať, rozširovať s obzory, učiť sa a spoznávať. Pretože čert nikdy nespí ☺ a kladie hosťovi pod nohy nové a nové formy služieb, pojmy, trendy. Musíme s manažérmi hotelov a reštaurácií držať krok.

Vaša 


Soňa Hudecová-Podhorná

 

Jaffa cakes preslávila tradícia i daňový spor

Kto by to povedal, že „moderné“ Jaffa cakes – Jafské koláče o šesť rokov oslávia storočnicu? A jaffa cakeže pochádzajú z krajiny, ktorá patrí skôr medzi gastronomických outsiderov? Rovnako ako by nikto nepredpokladal, že nenápadné sušienky sa v roku 1991 stanú (a stali) objektom sporu medzi daňovou správou a výrobcom. Teda pardón, vlastne nie sušienky... pretože práve o to

25. 5. 2021 / Čítať viac

Hosťovo.sk servíruje: bryndzovo-mrkvová roláda od Martina Šulca

Máj nie je len mesiacom lásky a mamičiek, ale aj bryndze. Prirodzené kosačky bylín – ovečky m_šulc mrkvovo-bryndzová roláda hvybehli na pašu a to na slovenskej špecialite hneď cítiť. Zrazu má stovky chuťových odtienkov, jeden zaujímavejší ako druhý. Je škoda, keď bryndza končí na tanieri len v podobe tradičnej nátierky s paprikou a cibuľkou alebo ako surovina do halušiek a pirohov.
Aj preto sme do virtuálnej 

13. 5. 2021 / Čítať viac

Čo vám chcú naliať

Advocaat – zmes aromatickej liehoviny, napríklad brandy, cukru a vaječných žĺtkov; pôvodne blue curacao pxbju Portugalci vyrábali z dužiny tropickej plodiny abacate, z čoho vznikol skomolený, ale podobne znejúci názov
Angostura Bitters – trpká liehovina z angosturovej a chininovej kôry, santalového 

28. 4. 2021 / Čítať viac

Keď prichádza šafing, jedlo nie je ďaleko

„Nech sa páči, pane, jelenie ragú nájdete v treťom šafingu zľava.“
šafing 2 pxb„Pardón, madam, musím presunúť váš pohár, aby som zmestil šafing s pomarančovými palacinkami...“
Hm, no dobre, ale čo tým chcel básnik... teda vlastne čašník povedať? – vraví si hosť, ktorý sa v reštauráciách či na recepciách cíti ako začiatočník. V tomto prípade však žiaden Laroussov

25. 4. 2021 / Čítať viac

K „čaju o piatej“ treba aj tanier a vidličku

Keď v Anglicku prekročí malá ručička štvorku, cítiť v mnohých domoch i hoteloch nervozitu. čaj o piatej 5 pxb„Kde je čaj, kedy sa začnú podávať tie chutné sušienky a malé chlebíčky... kedy na stole pristane veľká kanvica s tmavou tekutinou a menšia s mliekom...?“

Nuž čaj (podobne ako káva či čokoláda) obsahuje aj návykové látky. Silnejšou závislosťou je však samotný zvyk. Samozrejme, olovrantujú aj iné národy, ale     

22. 4. 2021 / Čítať viac

Špargľa chutí a ešte aj prevonia moč

Keď vám v ktorejkoľvek končine sveta ponúknu stonky bielej či zelenej špargle ako nesmiernu špargľa 3vzácnosť a exotiku, môžete medzi rečou prehodiť: "Á, stará dobrá špargľa, ako veľmi mi pripomína domov..." V očiach zahraničných fajnšmekrov svitne obdiv a uznanie. Založenie "špargľovne", teda poľa so špargľou sa totiž už od 17. storočia považovalo za udalosť, ktorá sa čo do významu takmer vyrovnala založeniu vinice či chmelnice. Pestovanie

9. 4. 2021 / Čítať viac

Pri duriane čakajte chuť mandlí a pach žumpy

Pravidlá diplomatických kruhov zakazujú na pracovných stretnutiach či recepciách podávať durian 2 pxbjedlá s cesnakom. A to je teda slabučký odvar proti tomu, ako by diplomatov zaskočili delikatesy s durianom. Tento veľký plod slezovitých stromov juhovýchodnej Ázie

18. 3. 2021 / Čítať viac

... a päťdesiatkrát napísať Cordon Bleu!

Vyprážaný teľací, prípadne hydinový rezeň so syrom a šunkou patrí medzi stálicu cordon bleu pxb hsvetovej gastronómie. Slovensko nevynímajúc. Kto sa však vo veci trošku vyzná, toho zaskočí zanovitosť tunajších reštaurácií, s akou vo svojich jedálnych lístkoch ponúkajú hosťom „Gordon Blue“.


5. 3. 2021 / Čítať viac

Víno farby mandarínok

Možno sa ešte pamätáte na časy, keď vás aj vo vinárni „kelner“ oslovil: „Tak aké si budú dámy-víno oranžové 2páni priať, biele alebo červené..? Máme oboje.“

Dnes už pred hosťa položí vínnu kartu, v ktorej sa veru občas uchádza o priazeň aj vyše stovka vín. Steny reštaurácie zakrýva expozícia atraktívnych fliaš, v sudoch sa skrýva mok, čo by obstál aj v s

19. 2. 2021 / Čítať viac

Nech žije steak!

Ball tip – jemný predovšetkým minútkový steak zo špičky hovädzieho orecha (ako steak 2najjemnejšej časti stehna)
Club steak – rez, plát nízkej roštenky, pri ktorej sa necháva aj sviečkovica
Filet mignon okrúhly nahrubo rezaný medailónik zo sviečkovice nenápadnej chuti, chudý

17. 2. 2021 / Čítať viac

Top šéfkuchári: vráťme na tanier slovenskú zeleninu!

Čudná, už na prvý pozhľad nevábna, ufúľaná. Bez lákavej vône a farby. A predsa si aj takúto zelenina hľuzy pxbzeleninu cenia šéfkuchári nad zlato. Dokonca čím škaredší vzhľad a bizarnejšíe tvary, tým lepšie využitie v kuchyni.
Dnes nie je problém zohnať do reštaurácie akúkoľvek zeleninu počas celého roka. Majstri varešky však uprednostňujú tú čerstvú a v jej prirodzenej 

30. 1. 2021 / Čítať viac

Kurča ako slovná zbraň

Kuchári to majú radi – ohúriť hosťa neznámymi surovinami, cudzími pojmami, kurča plnenénázvami.. Aspoň vtedy ho majú v hrsti, lebo potom je tu pánom on. A preverí, či jazykovedná ekvilibristika napokon nezakryje fakt, že je jedlo zlé, nekvalitné, odfláknuté... Ešteže nám môžu prísť na pomoc slovníčky, archívy svetovej a národnej gastronómie, lexikóny... hoci aj v téme kurča. Takže čo sa môže skrývať pod názvami...

Auróra – pri príprave kurčaťa sa počíta so základnou omáčkou, 

23. 1. 2021 / Čítať viac

Volajte ma kolokázia, majstri carvingu!

Kde sa voda sypala a piesok lial, začal sa príbeh zvaný carving. Len to nebolo v žiadnej carving - 06-09rozprávkovej krajine, ale v thajských a čínskych končinách. Keď sa tam remeselníkovi kuchyne dostal do rúk koreň taro, už aj vyrezával... kvety, vtákov, motýle, paláce... ba aj celé obrazy. Veď v juhovýchodnej Ázii a Indii pestovali túto hľuzu už päťtisíc rokov pred n.l..

3. 12. 2020 / Čítať viac

Nech žije kohútí chvost!

Volala sa Betsy Flannaganová a bývala v americkom Elmforde. Počas vojny za nezávislosť sa u koktail 4nej stretávali dôstojníci. V niektorý večer im naservírovala nápoje, ozdobené kohútimi pierkami zo susednej hydinovej farmy. Jeden z francúzskych poručíkov vtedy zvolal: „Vive le coq´s tail!“ Odvtedy teda žije koktail - kohúti chvost.

5. 11. 2020 / Čítať viac

Lúka na tanieri (i v pohári)

Vďaka čerstvým rastlinkám dokážeme vždy pripraviť inú variantu toho istého jedla. Byliny bylinky 2 pxbdodajú každému chodu šmrnc, arómu, nevšedný príťažlivý vzhľad a ako bonus pôsobia aj na zdravie hosťa; uľahčujú totiž trávenie a eliminujú škodlivé účinky niektorých technologických postupov. Veď mnohé by vo forme likérov pôsobili ako zázračný digestív. 

 / Čítať viac


2013 – 2021 © Hostovo.sk
Grafický dizajn a redakčný systém od firmy AlejTech, spol. s r.o.
Tvorba web stránok