Priniesť si z výletu bahniatka, zlatý dážď či prvé fialky, interiér vyzdobiť vajíčkami, napiecť medovníky v tvare kuriatok a zajacov, ladiť všetko dožlta, oranžova a zelena a čižmy zamknúť 
na sto západov... Skrátka, vítame jar. Kto neholduje zimným športom a zážitkom, ani by netušil, že v začiatku vládnutia pani Vesny (ako by sa vyjadril literát) to vo Vysokých Tatrách vyzerá trochu inak.
„U nás ešte panujú aj odtiene bielej. Veď zatiaľ sa počíta s lyžiarskou sezónou až do 14.apríla. Vždy to však závisí od počasia, vlani hostia lyžovali ešte začiatkom mája,“ riaditeľka hotela Solisko**** v Štrbskom Plese Katarína Kaňová sa teší, že marcové ochladenie vytvorilo pre lyžiarov lepšie podmienky. Sneh sa prestal pod lúčmi popoludňajšieho slnka topiť a vďaka nočným mrazom 
spevnel, zhutnel, čo je výborný základ pre dosnežovanie.
Iste by sa z toho tešil aj lekár Mikuláš Szontagh, ktorého znalci histórie i športov považujú za prvého tatranského lyžiara. Už v sedemdesiatych rokoch 19. storočia si priviezol z Nórska pár lyží s jednou palicou a začal brázdiť zasneženými končiarmi a dolinami tak, ako to videl v rakúskych a švajčiarskych Alpách. Tatranci sa však s týmto dlhým „čudom“ oboznamovali už o desaťročie skôr – na stene lekárne Karla Cordidesza, ktorý sa z emigrácie v 
Anglicku vrátil cez Nórsko. Tam sa dozvedel, že najstaršie pozostatky lyží pochádzajú spred 8000 rokov a Laponci dali mnohým európskym jazykom aj základ názvu – skid. „Kedysi kuriozita, dnes bežná súčasť tatranského života, vďaka ktorej k nám prichádza veľká časť návštevníkov. Ďakovať – aspoň v duchu - môžeme aj majiteľovi javorinského panstva Kristiánovi Kraftovi Hohenlohe , ktorý v roku 1895 nechal doviezť lyže pre svojich horárov. Mohli sa tak v teréne lepšie a
rýchlejšie pohybovať a zároveň budili pozornosť tatranských hostí. Módny hit bol na svete.“
Kraslice, baránok a sneh. Veľkonočný program sa v hoteli Solisko nesie v zmiešanom zimno-jarnom duchu. Deťúrence pod dozorom animátorky maľujú vajíčka a pripravujú výzdobu na veľkonočnú diskotéku, dospelí sa učia 
pliesť korbáče, aby si potom v pondelok užili oblievačku a šibačku. No a medzitým lyže, sánky... veď stačí nastúpiť do bezplatného hotelového skibusu, ktorý zavezie hostí k lyžiarskemu svahu a potom ich privezie naspäť. V stredisku už na nich čakajú zjazdové trate, bežecký areál, skowtubbing či skialpové trate, akoby sa ani jar nezačala...
A tak hostia riešia dilemu – typický veľkonočný vaječný likér alebo radšej miešaný horúci nápoj, ktorý sa stal v hoteli Solisko drinkom tohoročnej zimnej sezóny? „Vlani si v našom apres-ski hostia dopriavali predovšetkým jubilujúce storočné Bombardino z vaječného likéru, whisky a šľahačky, tentoraz sme vybrali 105-ročný korenený bitter Aperol, ktorý v horúcej podobe miešame s pomarančovým džúsom a bielym vínom,“ podľa Kataríny Kaňovej sa zima a jar snúbia aj v kuchyni. Kým na zelený
štvrtok nechýbajú do zelena hrajúce jedlá, v piatok ľahké pôstne dobroty a v slávnostnom nedeľnom veľkonočnom bufete zase tradičná šunka, klobásy, plnené vajíčka a koláčiky... po lyžovačke vždy dobre padne niečo sýtejšie a ťažšie. Hoci aj steaky, ktoré šéfkuchár Martin Kurhajec – ako typický mäsožravec – pripravuje s veľkým zanietením...
Lyžovať, sánkovať, korčuľovať sa či guľovať však nejde celý deň, ba ani sedem dní v týždni. Pre
zmenu režimu a programu dobre padne prechádzka okolo Štrbského plesa, od hotela Solisko vzdialeného len čo by smrekovou šiškou dohodil. Alebo túry pri Popradskom a Jamskom plese (ak počasie dovolí); aktivity z iného súdka ponúkajú neďaleké aquaparky, Ľadový dom na Hrebienku či Tricklandia v Starom Smokovci.
Možností je veľa. Rovnako ako pozdravov a prianí. K “dobrému dňu“ si môžu raňajkujúci hostia navzájom popriať Veselú Veľkú noc! ale aj „Príjemnú lyžovačku!
Veď A aj B je správne... ☺
Soňa Hudecová ©
návštevy: 34707