Pýtať si v Bhutane tenké plátky roastbeefu alebo na Maldivách stredne prepečenú panenku… sotva si predstaviť väčší trapas. Aspoň z tých kulinárskych. V niektorých končinách sveta skrátka nielenže nedostanete svoju obľúbenú surovinu, ale ani neprovokujte a neskúšajte 
si ju objednať.
Taiwan, Kórejská republika, Bhután, Srí Lanka, Mongolsko, Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, Kambodža, Singapur a veľká časť Japonska; tam všade najviac vládne učenie Siddhárthu Guatamu z 5. storočia pred n.l. Jedným z jeho piatich pravidiel je nespôsobiť bolesť živým tvorom, a tak sa budhizmus vyhýba akémukoľvek mäsu.
Hinduizmus zase považuje kravu za posvätné zviera , preto sa tam roastbeefu nedočkáte. K zakázaným potravinám vyšších kást však patrí aj mäso zo somárov a solené bravčové mäso.
V islamskom Blízkom východe, Strednej Ázii, Pakistáne, Bangladéši, Maldivách, Bruneji, Indonézii, Severnej Afrike, Tanzánii alebo časti Balkánu a Oceánie sa prísne hľadí na zákaz jedenia bravčového mäsa i krvi. K tabu patrí však aj mäso z domácich somárov a niektorých druhov vtákov. 
Prežúvavé párnokopytníky (encyklopédia by vám našepkala kozu, kravu, ovcu, jeleňa a srnca) sa v židovskej viere považujú za čisté spolu s, napríklad, domácou hydinou i holubom, kaprom, pstruhom a lososom, preto ich možno do vôle konzumovať. Bravčové rezne, konské i oslie mäso, králik alebo zajac na víne, filety z jesetera, pečený úhor alebo žraločí steak sa nikdy neocitnú na tanieri ortodoxného Žida. No a keď tamojší fajšmeker chce po nejakom mliečnom výrobku zjesť kúsok mäska, musí si predtým opláchnuť ústa a prežuť krajček chleba. V opačnom poradí (mlieko po mäsku) na to potrebuje až šesťhodinovú prestávku.
Soňa Hudecová ©