Vyletí sýýýýýr...

Číííz! - kričí celý anglicky hovoriaci svet, keď potrebuje na tvárach vylúdiť široké fotografické úsmevy (zatiaľ čo na Slovensku zvoláme menej výstižné „Vyletí vtáčik!“). Písmeno „i“ totiž roztiahne ihneď ústa do úsmevu, a to nedokáže ani nemecký käse, francúzsky fromage, fínske juusto, kórejský čchidžú, španielsky queso, albánsky djath alebo litovský süriai. Tým syr hrudka pxb viac, že približne tisíc druhov mäkkého, tvrdého, čerstvého, pareného, údeného, zrejúceho, ochuteného či taveného syra, vyrábaných na tejto planéte, si tento úsmev naozaj zaslúži.

Najstaršie obrázky o tom, ako pretvárať mlieko na syr, nakreslili naši pradedovia ešte v 3. tisícročí pred n.l.. O tisíc rokov neskôr nám zanechali Babylónčania aj najstarší recept. Ale už dávno predtým si vraj ľudia spestrovali obedy sýtym produktom z mlieka. Keď pred desaťtisícmi rokov skrotili ovce, kozy a neskôr aj kravy, musel sa im z toho mlieka náhodne vyzrážať aj syr. Skrátka, hrudka. Až neskôr ju (a opäť najprv náhodou a potom už premyslene) nechávali zrieť, plesnieť alebo inak "kaziť sa" do bochníkov, valcov, štvorcov či kolies.

Na jednoduchú hrudku nedá dopustiť ani majster varešky Pavol Šebest, ktorý varil a piekol aj pre hostí bratislavského DoubleTree by Hilton či reštaurácie golfového areálu Sedin vo Veľkých Úľanoch. K ružovému suchému vínku tam rád pripravoval hrudku v zemiakovom cestíčku: „Stačí jednoduchý recept, pri ktorom vynikne chuť samotného syra. Na 4 porcie stačí pol kila kravskej hrudky, dva veľké zemiaky a 100 g hladkej múky. Očistím si zemiaky, nastrúham, zmiešam s múkou, dochutím soľou, mletým čiernym korením a majoránkou a v tomto cestíčku obalím na plátky nakrájaný syr.“ Napokon ozdobí bylinkami, dresingom, drobným čerstvým ovocím... skrátka tým, čo má po ruke. Hrudka v cestíčku je totiž taká jemná a prirodzená, že s ňou chuťovo ladí všeličo. Povedzme aj cesnak, narezaný na hoblinky; stačí syr - šebest v cst fb ho – tak ako to urobil aj Pavol Šebest, – speniť na olivovom oleji, pridať sušené paradajky a cviklové listy a orestovať.

Ale vráťme sa k našim prapraprapra... Mlieko obetovali božstvám a po čase ho našli zrazené. Potom sa z neho oddelila tekutina a vznikla tuhšia hmota - prvý kyslý syr. V jaskyni pri ohníčku si zase všimli, že tam sa tento proces deje rýchlejšie a dokonca ich v žalúdku ulovených zvieracích mláďat tiež prekvapila mliečna hruda. Postupne teda objavili účinok baktérií mliečneho kvasenia, teploty a živočíšneho syridla, ktoré až do dnešných dní neprekonal žiaden iný prostriedok.

Syr je výnimočná veličina. Okrem toho, že veľmi chutí (čo je s ohľadom na baktérie, plesne, mazy a "závany" naozaj paradoxné), dodáva telu vápnik, fosfor, draslík, trochu medi, horčíka, zinku, jódu a fluóru, vitamínu A i vitamíny skupiny B. Bielkovinám, tukom a aminokyselinám zase vďačíme za príval energie. Vedel to už aj biblický Dávid, keď Izraelitom niesol syr na posilnenie do boja s Filištíncami. Zbožňoval ho aj Július Caesar a hojne ho dopriavali i vojakom rímskej armády.

Soňa Hudecová ©