Yves Thuries: na rozdiel od našich pradedov si vychutnávajme kvalitu jedla

... radí jeden zo svetovo najznámejších a najuznávanejších cukrárov. Otvoril niekoľko desiatok vlastných čokoládových butikov vo Francúzsku a Japonsku, viedol reštauráciu s hotelom, kde otvoril aj Múzeum umenia cukru. Za sebou má mnohé odborné publikácie, vrátane 10-zväzkovej kuchárskej encyklopédie. Dlhé roky je známy aj podľa vlastného mesačníka, predávaného vo vyše sto krajinách.

„Vašu krajinu som po prvý raz navštívil niekedy po prelome storočí a spoznal som vtedy aj zopár slovenských špecialít. Zdalo sa mi však, že slovenskej kuchyni chýba jemnosť a čaká na svoj veľký zlom tak, ako Francúzsko pred niekoľkými desaťročiami. „Stará“ gastronómia vtedy reagovala na zmeny životného štýlu a ustúpila „novej“. Týka sa to nielen jedál, ale aj servisu. Menil sa z podávania na keridone a porciovanie pri stole cez tzv. ruský či anglický spôsob na platách, až po súčasné podávanie jedla na tanieroch či degustačných tanierikoch.“

Dnes už totiž podľa Yvesa Thuriesa nejde v profesionálnej gastronómii len o to dôkladne a do plna sa najesť, resp. nasýtiť hosťa, ale vychutnať si kvalitu. Aj preto v roku 2007 otvoril na Slovensku kuchársku akadémiu pre profesionálov z brandže – Thuries Academy, ktorú neskôr pod svoje krídla prevzal jeho synovec, michelinovský šéfkuchár  Damien Thuries.

„Naši prapradedovia viac fyzicky pracovali, nuž potrebovali „veľkolepejšie“ jedlá. Bola by chyba pokračovať v takomto stravovaní. Potešilo ma, že takouto optikou to videli aj slovenskí kolegovia. Už pri svojej ďalšej návšteve som si tu totiž všimol výrazné gastronomické zmeny, a to neubehlo ani desaťročie. Kuchárska práca sa profesionalizovala a svoje návyky zmenil aj konzument. Pritom som si ale nikdy nemyslel, že by mala zavládnuť nejaká thuriesovská šablóna. Mojou snahou bolo vždy ukazovať rôzne možnosti a cesty, aby si každý šéfkuchár našiel svoj repertoár – predovšetkým z regionálnej kuchyne – a vlastný kulinársky prejav.“

Soňa Hudecová ©