Otvorením bistra Crazy culinary v hlavnom meste slovenského severu si Michal slnil svoj veľký sen. Veď ako šéf kuchyne prešiel niekoľkými zariadeniami, bol pri zrode i páde niekoľkých projektov, zažil rôzne typy majiteľov, ich názorov, filozofií... Čoraz viac sa presviedčal, že 
vlastné je vlastné... Predovšetkým mu nikto nevnucoval špagety či mexické placky, keď sa rozhodol pre tú našu poctivú slovenskú kuchyňu.
„Osem hodín pečené hovädzie zadné prešpikované slaninkou na omáčke z koreňovej zeleniny a vína, dvanásť hodín konfitované kačacie stehná vo vlastných bylinkách na poctivej červenej kapuste s ešte poctivejšou lokšou, osem hodín marinované špikové koleno s cesnakom... k tomu – podľa sezóny – nejakú zaujímavosť cudzích kuchýň. Povedzme chobotnicu. Na toto všetko si vo vlastnom neveľkom bistre môžem nájsť čas a trpezlivosť. Môj cieľ nie je zisk za každú cenu alebo velikášsky pocit, že mám denne stovku finančne dobre situovaných hostí, drahý interiér a desiatku čašníkov. Stačí mi sústrediť sa len na to, čo ma baví, čo mi prináša radosť a tešiť sa z priazne spokojných hostí. Nič viac a nič menej. A každý deň sa môcť pozrieť na dno vylešteného hrnca –sám sebe do očí a povedať si, že som sa zásadám poctivosť vo varení nespreneveril. Využívam kvalitné technológie pre kvalitné čerstvé suroviny.“
Práve toto je filozofia, ktorá mnohých dobrých kuchárov Slovenska (aj bez toho, že by ich museli poznať milióny televíznych divákov) priviedla napokon k otvoreniu vlastnej reštaurácie.
Alebo skôr bistra, keďže spravidla pracujú bez stáleho jedálneho lístka (a la carte). Pomyselný stôl tvoria každý deň podľa toho, čo dobrého im vedia ponúknuť dodávatelia alebo farmári.
„Vlastné bistro však znamená nesmierne veľa práce – počas týždňa príprava jedla v reštaurácii, počas víkendu catering. Takže plných sedem dní. Zatvorenie reštaurácií počas corony prinieslo trochu oddychu, ale zároveň ďalší problém – platenie nájomného. A tak som sa musel svojho sna čiastočne vzdať. Už tu nie je bistro, varenie pre catering však ostalo. Máme prevádzku pre súkromné rezervácie – firemné podujatia, oslavy, časom aj školu varenia. Samozrejme, nie počas obmedzení kvôli corone. Ale je tu priestranná otvorená kuchyňa, kde hostia vidia prípravu svojho jedla, kde sa môže pýtať, debatovať... Naplnenie môjho sna sa zmenilo, ale filozofia ani o piaď. Chcem všetkým ukázať, akým darom je dobré jedlo a vyhadzovanie je preto hriechom proti rozumu, logike.“
Soňa Hudecová ©