Jaroslav Petrouš: medzi baristami nemáme TV celebrity

Niekto ho pozná ako vyučeného kuchára, iní zase ako svetovú špičku a paralympionika v hode diskom a oštepom. Predovšetkým je však už vyše dvadsať rokov špecialistom okolo kávy, dokonca j_petrouš hc h tvorcom vlastnej značky Handicap Coffee (spou s dnes už handicapovaným Mužom roka ´09 Martinom Zachom)…

K baristike sa dostal ako mnoho iných – motaním sa okolo sukne svojej mamy. Samozrejme, len metaforicky povedané, keďže už išlo o dospelého mládenca. Ale „kávovať“ začal ako dealer vo farbách jej zamestnávateľa – spoločnosti Douwe Egberts. Už o dva roky neskôr sa stal majstrom baristom ČR za rok 2004, čo ho katapultovalo na Majstrovstvá v príprave kávy v Seattli. Nebola to medaila, ale nebolo to ani najhoršie; obhájil pozíciu kdesi v polovici rebríčka.

„Nemám rád, keď v pití kávy prevládajú „bazény“. A to sa teda dlho týkalo oboch našich krajín. Ale považujem to za vec vývoja, osvety. Veď ani ja som sa predtým nesprával ako skúsený kávičkár,“ hovorí o časoch predtým, než sa mu pootvorila trinásta komnata kávy.. Než nabral prvé rozumy od Roberta Trevisana, než si porovnal zahraničnú a tunajšiu baristiku , než sa ďalej vzdelal, všeličo dozvedal, skúšal, trénoval...

„V jedle sme tu zažili sedemmíľový krok aj preto, že sa začalo vydávať veľa kníh o jedle a každá televízna stanica pripravila kuchárske programy. Ale baristi, obchodníci s kávou či manažéri kaviarní tvoria omnoho menšiu a tichšiu skupinu. Nie sú medzi nami celebrity a naše televízne programy by asi boli nudné. Preto musíme vyjsť „do terénu“ a na tvári miesta ukazovať a dokazovať, aké výrazné sú chuťové rozdiely medzi dobre a zle pripravenou kávou a ako robiť tú dobrú. Potom si vyslovene užívam pocit, že sa po takomto mojom vystúpení určite niečo zmení k lepšiemu,“ Jaro Petrouš to stokrát videl na vlastné oči, keď školil zamestnancov spoločnosť Tchibo i Nestlé, viedol kávový koncept Rioba v Makro/Metro Cash & Carry alebo tím pre ho-re-ca (hotely-reštaurácie-catering) u Juliusa Meinla.

„Vážim si filozofiu mať vlastného baristu – lektora. Lebo najmä počas krízy mnohé spoločnosti zrušili túto pozíciu ako neproduktívnu položku. On sám, samozrejme, nepredáva, ale baristické vedomosti sa na odborných školách samostatne nevyučujú a personálu ich nevie dať personálu žiaden technik od kávostrojov.“

Soňa Hudecová ©

návštevy: 11733