"Možno nikdy žiadne náboženstvo nepojme telesnú náruživosť tak prirodzene, ako keď ľudia uctievajúci Afroditu, cítili, že inštinkty, ktoré ich spájajú so zvieratami, spájajú ich aj s bohmi."
barón Kenneth Clark, britský historik umenia
Na počiatku bolo Slovo a vari hneď za týmto slovom sa stvorila Túžba; po túžbe Láska a hľa... 
bez veľkej námahy je nás tu dnes niekoľko miliárd. A predsa sa už od prapočiatkov ľudskej histórie na planéte Zem zaujímal človek o to, ako túžbu posilniť a lásku ešte väčšmi naplniť. Hľadal zázračné nápoje a jedlá, ktoré by mu pomohli zaujať druhé pohlavie, znásobiť ľúbostný výkon, priniesť nepoznané rozkoše. Elixíry lásky preslávili svojich
autorov; mnohé sa dodnes tešia úcte a bezhraničnej viere, iné si postupne vyslúžili posmech a zatratenie, najčastejšie ich sprevádzajú pochybnosti. Avšak homo sapiens aj dnes rád skúša staré recepisy i novoty na poli lásky i na poli "láskovej" gastronómie, veď čo ak predsa...
Bohyňa lásky Afrodita vraj povstala z morskej peny, ktorá sa vytvorila okolo Uranových 
genitálií; potom plávala na mušli ustrice až k Cypru. Kam vkročila, vyrastali za ňou kvetiny. Kade sa pohla, tam ju sprevádzali holubice a vrabce. Kde zamierila svoj pohľad, čakalo ju dobrodružstvo plné vášne. Aj tie najdávnejšie ľudské národy a kultúry preto verili, že jedlá "z mora" sú plné erotickej sily. Morská voda totiž obsahuje až 92 stopových prvkov a minerálnych solí. Do tela sa dostáva, napríklad, pri porciách čerstvých ustríc, bohatých aj na výživné a katalyzujúce látky. Egypťania vkladali perly ustríc do octu, aby sa v ňom rozpustili; získavali tak nápoj so silným afrodiziakálnym účinkom. Podľa rímskeho básnika Juvenalisa to dokonca nemá ľudstvo s ustricami preháňať, lebo by sa vraj premnožilo.
Nevedno či brežniaky pomáhali v láske človeka doby kamennej, ale nálezy veľkého množstva ulít na britských Orknejách to dokazujú dosť presvedčivo. Aj americkí vrtní robotníci si zvykli
nosiť na vrtné plošiny v Severnom mori kilogramy lastúrnikov. V roku 1920 ich vďaka vynikajúcim účinkom začali vo Veľkej Británii chovať aj vo veľkom.
Plody mora sa nestali afrodiziakom len vyvolených majetných vrstiev. Na svoje si mohli prísť aj tí najchudobnejší, povedzme, prostredníctvom slávok. Belgické kroniky zaznamenávajú, že slávky boli rozšíreným karnevalovým jedlom. A zároveň nezabúdajú podotknúť, že práve počas karnevalov sa rozhoreli aj tie najskrytejšie vášne...
Najerotickejšou časťou homára nie je vraj jeho obľúbené biele mäso, ale zanedbávaná pečienka, krémová substancia a červené ikry samičiek. Po jednoduchom varenom jedle sa dá už na následnú vášeň doslova prisahať. To sa však týka aj krabov, hrebenatiek, srdcoviek, 
surmoviek, kreviet a garnátov (o rozdieloch by viac vedeli rozprávať biológovia než gastronómovia) či stoviek ďalších morských kôrovcov a mäkkýšov.
Ale ani ten, kto neverí na vášniplné legendy jedál a nápojov, nemôže poprieť význam vitamínov A, B a D pre stav duše a tela. No a to sú práve tie najsilnejšie dôvody ZA morské tuniaky, lososy, 
slede, makrely, platesy, halibuty, žraloky a ďalšie biele či mastné ryby. A tak aj šéfkuchár zo Záhoria Marián Breznický rád pripravuje závitky z lososa s rybacou omáčkou. Dobre vychladené 3-4 filety zmixuje s čiernym korením, soľou a trochou chilli papričiek, dvoma žĺtkami a 50 g hustej smotany. Rozprestrie si dva plátky morskej riasy na suši a navrství lososovú zmes, do stredu položí kúsok údeného lososa a zroluj. Zabalí do potravinárskej fólie a varí v pare pri teplote 85°C asi 12 – 15 minút.
Do menšieho hrnca naleje dva deci rybieho vývaru a sladkú smotanu a varí 5 minút. Pridá dva kúsky toastového chleba s orezanou kôrkou a varí ďalšie 3 minúty. Nakoniec pridá 100 g masla a omáčku zmixuje dohladka, potom ešte pridám nakrájanú pažítku: Dochutí centilitrom
anízového likéru, soľou a mletým čiernym korením. Jedlo doplní krevetami, opečenými na cesnaku a olivovom oleji, poduseným mangoldom, špenátom alebo kapustou pak choi a na záver polentou zo 100 g kukuričnej krupice. Počas varenia ju dochutí šafranom. Keď sa múka premení na hladký krém, vmieša doň maslo a jedlo ihneď podáva.
Mimochodom, výnimočné postavenie sa ušlo úhorovi; v Egypte ho uctievali ako boha a Rimania ho hýčkali špeciálnou potravou. Najsilnejšia erotická moc sa pripisuje údenému úhorovi. V modernejších dobách sa na podobné výslnie dostal sleď údený nad dubovým drevom (na obr. vľavo hore), ktorého v roku 1840 "vymyslel" John Woodger zo Seahouses. Na štvrťhodinku ho treba vložiť dolu hlavou do vriacej vody a servírovať s čiernym chlebom, maslom a varenými vajíčkami. V Číne nedajú dopustiť na grilované žraločie plutvy, v starom Grécku sa najviac osvedčili sardely marinované vo víne. A pstruh upravený fermentovaním 
povzbudzuje vášeň nórskych milovníkov už celé tisícročia.
A na záver čierna bodka, aj keď nie smútočná… Práve naopak, keď vyslovíme slovo kaviár, môže sa nám zdať o luxusnom prostredí drahej reštaurácie, hodvábnych závesoch na balkónových oknách terasy, mäkučkej huňatej posteli s baldachýnom. Pravda, ak ide naozaj o ikry z jesetera - vyzy, sevrugy, jesetera malého i veľkého či aspoň z najmenšej sterlede; jedávali ho cári a cisári zlatými lyžičkami z perleťových misiek. Účinok kaviáru vraj násobí šampanské, ako príloha stačia hrianky a ako "obloha" orchideje.
Soňa Hudecová-Podhorná ©
návštevy: 18 441