Milí mliekoholici, jogurtoholici a zákvasoholici, vy čo nedáte dopustiť na pravé žltučké maslo i vy, čo vás nemožno len tak ľahko odtrhnúť od misy syrov, milujete tvaroh a s vášňou popíjate kyslomliečne nápoje. Práve na vás kedysi mysleli belgickí odborníci, keď prišli na svetové 
fórum s nápadom vyhlásiť tretí utorok v máji za Deň mlieka. Bola to vlastne odpoveď lekárskym združeniam a Svetovej zdravotníckej organizácii, ktoré v roku 1957 vo švajčiarskom meste Interlaken hovorili o nutnosti posilniť záujem širokej verejnosti o pitie mlieka a holdovaniu mliečnym výrobkom. Už vtedy pred päťdesiatimi štyrmi rokmi vyzvali vládnych činiteľov jednotlivých krajín, aby zvýšili podporu výroby, spracovania a spotreby tohto bieleho moku.
Nooo, teda moku..; darmo som listovala dielami klasikov. Naozaj sa mlieko nikdy nepovažovalo za tak inšpiratívny nápoj ako víno, káva alebo aspoň čaj. Mliekarne nebývali
dostaveníčkom básnikov, skladatelia sa nie veľmi často venovali ódam na mlieko, ba ani vzácne priateľstvá sa nezvykli pečatiť krčahom bieleho nápoja. A predsa život obyčajných ľudí takmer každý deň sprevádzala táto tekutina a zároveň jedlo (veď nie nadarmo sa mlieko nezaraďuje medzi nápoje, ale medzi potraviny). V Strednej Ázii už oddávna rastú na kobylom mlieku, v Egypte sa vraj máločo vyrovná byvoliemu mlieku, na severe s chuťou popíjajú sobie mlieko a v Afrike sa za národný nápoj považuje mliečko od 
ťavy. A to nepočítame všetky tie kravičky, kozy, ovce, ktoré dávajú vzácnu bielu tekutinu vo zvyšku sveta...
A tak vlastne naozaj existuje dôvod, prečo svet aspoň jeden deň v roku vzdáva hold mlieku. Prečo si milióny ľudí 16. mája 2023 už po päťdesiaty šiesty raz predsavzali, že "od zajtra o dúšok viac". Prečo politici v tento deň bez zábran potľapkávajú dojnice po mäsitých zadkoch a zaslúžilých mliekarov po pleciach (so sľubom lepšej a rozumnejšej dotačnej politiky už ihneď 
od zajtra.)
"Rôzne národy majú rôzne zloženie žalúdočných štiav. Práve kvôli enzýmom si Číňan alebo černoch ťažko privyknú na slovenskú stravu a zase našincovi sa nie veľmi ľahko stravuje v Mongolsku alebo Indii. Za to môže genetika, a tak sa prikláňam k názorom, že človek by mal konzumovať to, čo sa urodí a dochová v jeho klimatických podmienkach. Slovensko patrí do oblasti lesostepi a pani Príroda v nich praje chovu dobytka a oviec. Naši predkovia sa niekoľko storočí živili tým, čo im ponúkali kravy, ovce a kozy a
išlo im to k duhu. V dnešných zhoršených ekologických podmienkach a pri oslabenej obranyschopnosti organizmu sa význam mlieka vo výžive ešte zvýraznil, keďže mlieko viaže v organizme škodlivé látky," takto o tom hovoria mliekari (vrátane bývalého riaditeľa Slovensého mliekarenského zväzu Ing. Jána Bročka) a lekári, no a kuchári k tomu dodávajú svoje „mlieko nad zlato“.
Ťažko to vyčísliť, ale vo väčšine jedál sveta sa používa mlieko alebo jeho ďalšie tekuté a tuhé podoby. Zemiakový prívarok? Bábovka? Paprikáš? Majonézový šalát? Lazane s bešamelom? A naša klasika šunkové rolky s chrenovou šľahačkou (ktoré si dokonca nechce
odpustiť ani nejedna mladá nevesta)? Milovaný vaječný koňak, vtáčie mlieko a čaj o piatej? Cappuccino a latte art? Alebo hoci len vyprážaný rezeň, kde sa do vajíčka vmieša trochu mlieka, aby ho zjemnil, nadýchal?
No a pokiaľ ide o zdravie... odborníci hovoria o potrebe 0,9 g bielkovín na kilogram hmotnosti dospelého človeka, zatiaľ čo každý kilogram hmotnosti šesťročného dieťaťa potrebuje až 2 gramy bielkoviny. Keby sme ju chceli telu dodať inak než mliekom a mliečnymi výrobkami, muselo by dieťa zjesť od rána do večera až 5 kilogramov hovädzieho mäsa alebo 7,6 kilogramu chleba alebo 6,3 kilogramu zemiakov či aspoň kilogram 
hlávkového šalátu a mrkvy denne. A to sme ešte nepočítali potrebný horčík, fosfor a mliečny cukor, ktorý podporuje vstrebávanie minerálov. Pol litra mlieka denne znamená aj 20-40 percent potreby vitamínu A, B1, B6, C a kyseliny pantotenovej. Vo vekovej kategórii do 9 rokov sa však nič nevyrovná významu vitamínov B2 a B12, neviditeľne ukrytých v bielom nápoji.
Ako sa pokrievka hodí k hrncu, tak syr pasuje k chlebu - vraví slovenské príslovie. Možno by sme ho mohli upraviť aj takto : ako sa na stôl hodí džbánik, tak do toho džbánika pasuje mlieko. Nuž teda, milí mliekoholici, na zdravie (aj po 18. máji)!
Soňa Hudecová ©
Foto couleur, rodeopix