"Možno nikdy žiadne náboženstvo nepojme telesnú náruživosť tak prirodzene, ako keď ľudia uctievajúci Afroditu, cítili, že inštikty, ktoré ich spájajú so zvieratami, spájajú ich aj s bohmi."
barón Kenneth Clark, britský historik umenia
Na počiatku bolo Slovo a vari hneď za týmto slovom sa stvorila Túžba; po túžbe Láska a hľa...
bez veľkej námahy je nás tu dnes niekoľko miliárd. A predsa sa už od prapočiatkov ľudskej histórie na planéte Zem zaujímal človek o to, ako túžbu posilniť a lásku ešte väčšmi naplniť. Hľadal zázračné nápoje a jedlá, ktoré by mu pomohli zaujať druhé pohlavie, znásobiť ľúbostný výkon, priniesť nepoznané rozkoše. Elixíry lásky preslávili svojich autorov; mnohé sa dodnes tešia úcte a bezhraničnej viere, iné si postupne vyslúžili posmech a zatratenie, najčastejšie ich sprevádzajú
pochybnosti. Avšak homo sapiens aj dnes rád skúša staré recepisy i novoty na poli lásky i na poli "láskovej" gastronómie, veď čo ak predsa...
Spomeňte Francúzovi, že by ste radi "zjedli mandľu" a on si začne odkladať sako. Je to totiž metafora pre posteľné harašenie. Starí Gréci hovorili šťave z lisovaných mandlí Diovo semeno. Križiaci 12. storočia si na svojich výpravách s obľubou pripravovali mandľové elixíry
lásky, mandľové omáčky, nugát, marcipán. Niet sa čo čudovať, pretože ide o dokonalú potravinu s upokojujúcimi a protihnilobnými účinkami. Len sa treba ubezpečiť, že opantávame partnera sladkými mandľami a nie ich horkými botanickými sestrami, z ktorých 80 mg vie navždy odrovnať i siláka.
Orech vlašský nesie v názve meno svojich šíriteľov - vlašských Talianov, ktorí ho používali pri najrôznejších rituáloch a v Arábii dodnes nedajú dopustiť na jeho potenčné účinky. S orechmi však treba v erotike
opatrne; sú výživné, obsahujú meď i fosfor, dopĺňajú najmä stravu v zimnom období, sú však najhoršie stráviteľné. Starí Rimania ich preto radšej varili a spolu s medom a žĺtkami dôkladne mixovali do hladkej peny.
Koupím kornout kaštanů, ty ti ruce zahřejí... spieva savýsostne pravdivo v českom evergreene. Voňavé chutné gaštany sú dokonalým navodením príjemnej priateľskej atmosféry
a dokonca v poézii alžbetínskeho obdobia o nich píšu ako o podnecovateľoch ľúbostnej túžby. Nuž, napríklad, v chladnej jeseni naozaj viac patrí k postieľke miska pečených gaštanov než krevetky, zmrzlina či kaviár.
Kráľ Šalamún doprial vo svojich záhradách pistáciám viac miesta než okrasným drevinám a kvetom. A kráľovná zo Sáby sa v nijakom prípade nechcela vzdať monopolu v zásobovaní
Sýrie týmito zelenými orieškami. Na vreciach bolo vždy napísané: Pozor - prebúdzajú túžby! Obyvatelia Jordánska už 7000 rokov pred našim letopočtom vedeli o ich bezhraničných erotických možnostiach. Rovnakej úcty sa však dostalo aj živici, vytekajúcej z pistáciového stromu, ktorú nazývali perzský terpentín a liečili ním rakovinu.
Kokos poskytuje 999 úžitkov, pričom tisíci ešte nebol objavený - vraví staroindické príslovie. Palma kokosová sa síce zrodila na pobreží Tichého oceánu, ale "morské orechy" pomaly a plynule doplávali až na tichomorské ostrovy. Vraj vďaka nim domorodci nikdy neochoreli a statočne, hojne sa množili; kokosový orech sa stal symbolom plodnosti a tamojší kňazi ho pestujú pre ženy
túžiace po dieťati.
Už v dobe poľadovej (odborník by vravel o holocéne) sa to na tunajšom území len tak hemžilo lieskovými kríkmi (ako dokazujú peľové analýzy). Chutnými lieskovcami sa tak mohli zasýtiť aj tí najchudobnejší. Zato panstvo vedelo, že "umožnia mužovi splniť všetky túžby jeho ženy" (ako sa píše v diele Hortus Sanitatis) alebo ako o tom ešte vzletnejšie dokázal rečniť Vergílius. Na staro-gréckych a starorímskych svadbách zapaľovali lieskové halúzky, ktoré tak magicky mali zaručiť plodné manželstvo. V skutočnosti sú lieskovce ľahko stráviteľné, upokojujú črevnú peristaltiku, v oblasti solar plexus navodzujú príjemný pocit a upokojený nervový systém v bruchu vedie k silnejšiemu prežívaniu
všetkých ostatných slastí.
Mimochodom, aj šéfkuchár Ferko Mátéffy z Levíc bol vždy presvedčený, že plody orecha kráľovského alebo podľa staršieho názvu vlašského, gaštana jedlého a aj liesky obyčajnej môžeme smelo zaradiť medzi slovenské poklady. Dokazuje to aj prostredníctvom bezlepkového nepečeného koláča (akému sa v gastro-hantírke vraví brownies) s lieskovcami.
Nad vodným kúpeľom v miske rozpustí 240 g masla, 200 g horkej čokolády a 120 g medu. Dva banány spolu so 4 avokádami na jemno rozmixuje, pridá dve lyžice kakaa, 200 g nasucho opražených a následne vychladnutých lieskových orieškov a rozpustenú čokoládu s
maslom a medom .Všetko spolu dôkladne premieša, vlejeme do formy a na hodinu vloží do mrazničky. Po hodine vyberie, vyklopí na dosku a nakrája na štvorce . Po servírovaní vždy odkladá zvyšok (ak vôbec ostane ☺) do chladničky .
Veľa bielkovín, vitamínov, minerálnych látok, nenasýtených mastných kyselín a vlákniny - to je každá porcia píniových orieškov zo stredozemnej borovice (na obr.vľavo), kešu orieškov z Brazílie, para orechov z povodia Orinoka a Amazonky, pekanových orechov zo stromu zvaného hikória, makadamií z Austrálie či dokonca arašidov, ktoré však patria medzi strukoviny. Alebo zemných mandlí - čufy, čo je vlastne hľuza šachorníka jedlého z Afriky. A pokiaľ ide o ich afrodiziakálne účinky, dzobkanie orieškov vo dvojici je naozaj to pravé "orechové"...
Soňa Hudecová ©