Advent. Pôst. Predvianočie. Skrátka - povedané gastronomickým jazykom - dobré, ale ľahké jedlá. A je celkom jedno, či to vezmeme z náboženských alebo obyčajných, triezvych, logických dôvodov. Veď medzi obdobím kačicovo-husacích hodov a zimnými sviatkami, plnými dobrôt, by sme mali telu dopriať oddych. To však v žiadnom prípade neznamená, že ho trestáme stravou, ktorá nám vôbec nešmakuje. Takto to vidí aj Zoltán Bako, šéfkuchár a 
majiteľ Restaurant 70 v Ostrove neďaleko Piešťan.
„Mám rád sýte rustikálne jedlá. Na jednej strane ľahké, ale zároveň aj výživné. Predovšetkým v období adventu. Nezaťažia organizmus, ktorému potom počas sviatkov hojnosti toho doprajeme viac,“ fandí ľahkej a na zeleninu bohatej strave Zoli a dodáva, že dnes sa dá kúpiť zelenina od výmyslu sveta. Aj keď najlepšia je taká, čo neprecestovala pol zemegule a je tu doma. „Vždy dám prednosť sezónnym druhom, ktoré sa práve urodili na poli či v záhradke.“
Kresťania to vo všeobecnosti majú vo svojich kulinárskych pravidlách a zvykoch vlastne celkom jednoduché a znesiteľné. Viera im dovoľuje všetky druhy mäsa a rýb, zeleniny, ovocia i mliečnych výrobkov, maškrty, nápoje. Náboženské zákazy už oddávna diktovali iba pôstne dni – v stredu a piatok, potom cirkev pridala aj sobotu. Pred Veľkou nocou sa naši dávni predkovia postili 40 hodín a neskôr dokonca až 40 dní. Počas tejto tzv. guadragesimy jedli iba večer – chlieb, zeleninu a ovocie.
Predvianočný adventný pôst trval 30 dní a okrem toho sa každý štvrťrok dodržiavali „suché dni“ so suchým chlebom a ovocím. Počas pôstu používali iba drevené lyžice a mastili rastlinnými tukmi. Po rozdelení na pravoslávnu a rímskokatolícku cirkev sa pôstne zvyky začali rôzniť. Kým východné kresťanstvo do zákazu zahrnulo aj svoj obľúbený olivový olej (pretože sa lisoval cez žalúdok zvierat), rímsko-katolíci pôsty zmierňovali a protestanti sa ich celkom zriekli.
Pôst však nie je trest. Pokiaľ si chceme vyberať jedlá „na odľahčenie“, nemusí to byť niečo, čo nám vôbec nejde pod nos, nieto do úst… , alebo čo sa striktne riadi prísnymi pôstnymi pravidlami našich prapradedov. Veď aj jedným zo Zoliho najmilovanejších jedál sú, napríklad, krúpy s bielou fazuľou s kúskom kačacieho mäska. Prvýkrát ich jedol u našich južných susedov v kombinácii s plneným kačacím krkom. „Bola to delikatesa. Kúsok kačice je k tomuto samostatnému jedlu už len doplnok na spestrenie.“ 
V konkurencii tohto maďarského „jóság-u“ však určite obstojí aj jeho rímsky šalát s údeným pstruhom, ovčím syrom a čučoriedkami, kuracie stehienka v cibuľovej omáčke s feniklovým kuskusom, grilovaný baklažán s rajčinovou salsou a olivami, zeleninová štrúdľa so syrovou penou, cuketové rolky so zeleninovou ryžou a jogurtovou omáčkou, kalerábový eintopf so zeleninou a hydinovými guľkami, zeleninový nákyp s bylinkami, parmezánom a rajčinovo olivovým tvarohom, cestovinová torta so zeleninou či karfiolový plátok na cviklovom humuse, ktorý chutí ďaleko lepšie, než znie ☺
Očistí 3 strúčiky cesnaku a spolu s pol kilom varenej cvikle, štvrť kilom cíceru z konzervy, dvoma lyžicami sezamovej pasty a rovnakým množstvom olivového oleja aj vody, lyžicou rímskej rasce a lyžicou citrónovej šťavy zmixuje do jednoliatej masy. Nechá odležať a medzitým očistí karfiol, vykrojí zhrubnutú stonku a nakrája na plátky. Umyje a osuší. Potom ich prudko opečie na rozohriatom kokosovom oleji a vloží na plech, vystlaný papierom na pečenie. Potrie olejom, posype koriandrom, rímskou rascou a soľou. Pri teplote 180 °C pečie asi štvrť hodinky.
Adentné pohostenie má v Zoliho prevedení ešte ďalšie príjemné stránky. Dajú sa rýchlo pripraviť a nezaťažia peňaženku. (Teda pokiaľ reštaurácia nepodáva jedlo cez okienko od cenami ovenčeného dizajnéra, ktoré sa potom objaví v cene jedla...). Veď nielen jednoduchosť ale aj veľmi prijateľná cena sú vlastne opakom toho, ako Slováci vnímajú vianočnú, silvestrovskú a novoročnú hostinu.
Soňa Hudecová ©
návštevy: 50244