Ani sa tým neskôr narodeným veriť nechce, že aj za „socíku“ sme tu mali nápady, ktoré sa dnes považujú za niečo nové, trendové., skrátka IN... Napríklad, beh čašníkov s táckou v ruke a na nej fľaša a poháre s naliatym nápojom. Riava kelnerov v čierno-bielej typickej rovnošate veľmi pripomínala scénu z filmu Vrchní, prchni!.
Vraj to organizátori dnešného Taste of Tatry cup netušili... Pripravili podujatie 
rovnakého obsahu; tridsať prihlásených čašníkov a servírok bežalo cez hory a doly (obrazne povedané)... museli zdolať 1,3-kilometrovú trasu a prebehnúť aj cez povinné tzv. gastro-pointy. Fľaša Prosecco Vila Nova bola, našťastie, zatvorená a pri nej trónil pohárik s 15 cl vína. O každý chýbajúci centolitrík sa k výslednému času potom prirátalo 20 sekúnd, pri prázdnom či chýbajúcom poháriku 5 minút. Ak spolu s čašníkom nedobehla aj celá, panensky neporušená fľaša, pretekára to diskvalifikovalo .
Nuž a prečo práve tento vínny drink? Nielenže svojou ľahkosťou, ovocnou chuťou i dravým marketingom už pár rôčkov láme všetky komerčné rekordy, ale preteky vlastne vznikli v spolupráci s festivalom Viva Italia. V Poprade prebiehal zároveň s prosecco behom – teda počas druhého júnového víkendu. Veď aj hlavná cena – 3-dňový pobyt pre dve osoby prenesie víťaza do oblasti Prosecco, rozkladajúcej sa na severovýchode Talianska v regiónoch Veneto a Friuli-Venezia.
Z vouchera sa napokon teší wellness hotell Borovica**** na Štrbskom Plese, resp. tamojší čašník Olexander Pecerytsia. Zo zvláštneho priezviska každý vytuší, že ide o cudzinca. A tí znalejší by podľa krstného mena vedeli uhádnuť aj „krajinu pôvodu“, teda Ukrajinu. S terajším prílevom utečencov a ich obohatením nášho pracovného trhu však nemá nič spoločné. Na Slovensko prišiel už pred piatimi rokmi a vyštudoval tu tatranskú hotelovú školu. K
víťazstvu mu však nepomohla len štíhla postava na nohách, priam predurčených k behu, ale aj – ako by povedal Hercule Poirot - šedé mozgové bunky. Tie mu poradili vhodnú stratégiu a taktiku - opláchnuť si ruku, aby sa mu tácka trochu prilepila a ak sa mu fľaša či pohár počas behu rozkývali, radšej spomalil alebo zastavil sa. Dokonca nechal predbehnúť dvoch pretekárov, pretože už aj tak mali polovicu vína rozliatu.
Ako sa z takého atypického úspechu radujú v Borovici? Veľmi, veď pre riaditeľku Miriam Knižkovú to znamená, že pri voľbe čašníka mala šťastnú ruku; nielen rýchly a šikovný, ale aj predvídavý, s nadhľadom a rozumom. Nuž a určite do hotela zavíta nejeden zvedavý hosť, aby ochutnal niečo dobré – na tanieri či v pohári – z rúk víťaza...
Soňa Hudecová ©