Vianoce sú vtedy, keď to vonia zo všetkých kútov. Vianoce sú vtedy, keď je dobrôt nadostač. Vianoce sú vtedy, keď prestretý stôl hrá všetkými farbami a keď to v každej obývačke vyzerá ako v kulinárskom nebi. A vlastne je celkom jedno, aký dátum vtedy visí na kalendári, koľko stupňov (alebo fahrenheitov) nameral teplomer za oknom, kto nám nadelil darčeky a či sa 
zdobí jedlička, palma alebo banánovník a mangovník. Lebo zimné sviatky tisícich vôní – hoci v rôznych podobách - poznajú ľudia takmer na celom svete...
Anglické Christmas
Medzi všetkými vianočnými jedlami sveta vedie morka s absolútnou „prevahou“. Dopriavajú si ju aj vo Veľkej Británii – s bylinkovou plnkou, ružičkovou kapustou, mrkvičkou, zemiačikmi. Stôl je vtedy plný všeliakých dobrôt, nechýba však medzi nimi vaječný koňak a predovšetkým Christmas alebo Plum pudding, brat nášho biskupského chlebíčka. Slovenskú gazdinkú by prekvapil použitím nielen veľkého množstva sušeného ovocia, ale aj medu a hovädzieho loja. Pečú ho už niekoľko týždňov vopred, ortodoxní dodržiavači tradícií dokonca o vyše roka skôr. Koláč je preto nesmierne sladký a ťažký; na zmiernenie sa podáva s riedkym krémom a flambuje koňakom. Hosť v ňom môže nájsť aj mince či iné zapečené drobnosti, ktoré vraj prorokujú šťastie človeka v nasledujúcom roku.
Mimochodom, za oficiálny začiatok tradície ozdobeného stromčeka sa považuje rok 1841, keď ho dal princ Albert postaviť na windsorskom nádvorí. O 107 rokov neskôr dostalo Trafalgar Square vyše dvadsaťmetrovú borovicu z mesta Oslo – ako dar za britskú pomoc Nórsku vo vojne.
Nórske JUL
Štedrý deň v krajine lesov sa nesie v znamení ryžovej kaše so škoricou a roztopeným maslom. Jeden tanier tam zvyknú nosiť aj na miesto, kde by si ho mohol nájsť aj Jullennis – tamojší Ježiško. Nosí darčeky, bdie nad príbytkami a najmä nad deťmi. Slávnostné stoly sa večer prehýbajú pod ťarchou marinovaných sleďov, rakov, údených rýb a sušeného „lutefisk“, ale aj ťažších bravčových rebierok či pinnekjott – dusenej jahňaciny, napichanej na ražeň a pečenej na vŕbových vetvičkách. V duchu obľúbeného úslovia „pomôcť rybe vplávať do žalúdka“ sa hostina začína akevittom – silným nápojom z liehu a korenín. Na rozdiel od iných severských krajín ho nechávajú zrieť v dubových sudoch, kde sa z bezfarebného stáva žltkastý. No a 
špecialitu Linie-akevitt vozia na lodiach do Austrálie a naspäť; vďaka cestám cez rovník získava pálenka mimoriadnu jemnosť
Francúzske Noël
Parížanky sa tešia z vysvietenej Champs-Elisée so 135 000 žiarovkami, deti na vianočného ducha Pére Noëla a dospelí na opulentné hostiny. Ak inokedy trvá francúzska večera dve a pol hodiny, tak štedrovečerná najmenej štyri. Na stole tróni plnený moriak (v Burgundsku s gaštanmi) alebo hus (napríklad, v Alsasku), k tomu patrí jemnučká hydinová pečeň, údený losos, slimáky, langusty, žabie stehienka, ustrice, kohút, jarabice, hríby, šaláty, ovocie, párky, víno… koľko krajov, toľko zvykov, vrátane zvláštneho regionálneho zvyku, podľa ktorého sa na štedrovečernej večeri zídu len muži – poľovníci. Pretože skutočné „reveillion“ – volanie prvého dňa vlastne začína až o polnoci.. Paradoxne však krajina dezertov korunovala sviatočné dni len jedinou sladkosťou - čokoládovou roládou v tvare polena Bûche de Noel. Servíruje sa pocukrovaná (čo symbolizuje sneh), so želatinovými bobuľovinami a hríbikmi zo snehového cesta . Ale, napríklad, v 
Provensálsku panuje veľkorysejší zvyk – až trinásť druhov štedrovečerných sladkostí.
Belgickí Valóni tiež servírujú Bûche de Noel, zatiaľ čo Flámi pripravujú tradičnú Kerststronk – tortu s maslovým krémom a vianočnými figúrkami.
Japonské Kurisumasu
Najväčší sviatok s názvom Oshugatsu sa v Japonsku začína až prvého januára a trvá sedem dní. Ale detské správanie tam už omnoho skôr umravňuje Hoteiosho – nie nepodobný nášmu Mikulášovi - má vraj oči na temene hlavy, vidí všetko a podľa toho rozdáva z noše darčeky.
V Ázii sú doma iné náboženstvá a iné sviatky, hoci kresťania tam svätia Štedrý večer a prajú si navzájom – „kurisumasu omedetó gozaimas“. Vo Vietname, napríklad, s kuracou polievkou i moriakom, v Etiópii s koláčom „injera“ a korenistým kurčaťom „doro watt“, aj keď je už vtedy v kalendári 7. január. V Malajzii sa tešia pri rumah termaka – tradícii otvoreného domu, kde známych i neznámych núkajú jedlami z chobotníc či diabolským kari. V Kambodži je to vlastne sviatok vôd na prelome októbra a novembra. 
Švédske Jul
Julskinka, julkaka a glögg. Bez tohto trojboja by sme si švédske Vianoce nemohli ani predstaviť. Začínajú už niekoľko dní pred skutočnými sviatkami tým, že si väčšina ľudí ozdobí stromček. To aby mali na Štedrý deň voľno a pokoj, ako velia stáročné obyčaje. Večerná hostina potom naozaj vyzerá tak, ako si predstavujeme švédske stoly – rôznorodý studený bufet, obohatený však aj o bravčovú šunku julskinka, bravčové nožičky a naloženú tresku. V zime dobre zahreje „národný“ šunkový vývar, do ktorého si Švédi namáčajú chlieb a varené víno glögg. Napokon všetci čakajú vianočného mužíčka menom „jultomte“.
Nemecké Weihnachten
Odborníci stále tápu, kto a kde začal ozdobovať vianočné stromy. Vraj to bolo v rannom veku kresťanstva. Keltskí kňazi vtedy verili, že v drevinách bývajú ich bohovia a raz im do jedného stromu pripravili mladého muža ako obeť. Život mu napokon zachránil kresťanský misionár Wienfried, keď Keltom porozprával Ježišov príbeh. A tak napokon strom vyťali, hodovali pod ním a oslavovali narodenie Božieho syna. K nám si to ale vyťatý ozdobený stromček ako symbol Vianoc namieril práve z Nemecka; tam dokonca vyrobili aj prvý umelý vianočný stromček - z husieho peria.
Nemci si na bohaté Vianoce naozaj potrpia, na večeru si doprajú hus so slivkami, biele klobásky, bravčovú pečienku, marcipán a veľa, veľa šnapsu. No a predovšetkým Sasko je hrdé na svoj vychýrený drážďanský„stollni“, v reči slovenských labužníkov známy ako vianočná štóla. 
Španielske Navidad
Vianoce ku katolíckemu Spanielsku naozaj patria, aj keď sa konečná podoba osláv mieša s maurskými tradíciami. Napríklad, hodovanie trvá niekde až dvanásť dní. Inak by sme sa tam cítili ako doma, poznajú tam betlehem, jasličky, spievajú koledy a v posledných desaťročiach si tiež ozdobujú vianočné stromčeky. Jedine by nám možno chýbal kapor so zemiakovým šalátom, alebo šošovica s oblátkami. Namiesto toho nás pohostia orechovou polievkou, sladkými taštičkami „empanadilas“ a mandľovým nugátom „turon“.
Dánske Jul
Hus, kačica, bravčové mäso s červenou kapustou, nakrájaná teplá šunka ale aj treska s reďkovkou, pivný chlieb a ryžový nákyp s mandľou – kto ju nájde, dostane darček zvaný julemand. No a zapiť studeným Kold Juledrik – bowle z červeného vína. Tak vyzerá štedrovečerný obrázok po dánsky. Naše zvyky by nám pripomínala predovšetkým adventná 
vetvička, na ktorej sa postupne zapaľujú sviečky. Na začiatku kresťanstva dokonca volali Vianoce sviečkovými sluávnosťami.. Glǽdelig Jul!
Izraelská Chanuka
Sviatok svetiel z pobiblickej doby nemá s Vianocami nič spoločné. Začína sa 25. dňa židovského mesiaca kislev a trvá 8 dní - v tomto roku od 25. decembra do polnoci 2. januára. Napriek celkom odlišným koreňom však obe kladú na prvé miesto rodinnú pohodu, pokoj, harmóniu, radosť, darčeky i sviatočný stôl. Keďže na začiatku chanukovej tradície stojí príbeh o zázraku s olejom, Židia v tie dni pripravujú predovšetkým olejnaté jedlá – hoci aj šišky sufganijot či zemiakové placky latkes (podobné haruli), servírované s jablkovou omáčkou alebo kyslou smotanou.
Soňa Hudecová ©
návštevy: 34222