Koktail

Všetci ľudia sa radujú v fašangovém čase,
jedni pijú, druhí jedia za stolom klobáse;
títo rebrá a slaninu, tamtí krapne pražia,
takové i iné veci na fašangy jedia.
Víno, pivo a pálenô sebe popíjajú,
potom sa do veselého krepčenia dávajú,
pospevovali si naši praotcovia, keď im ešte takmer mlieko po brade tieklo. A veru sa v tom fašiangovom čase nikto nenahneval na nezvyklý hurhaj a prekáranie. Ba naopak, gazdovia ich ovešali vencami klobások, 

Aj keď sa šišky, pampúchy, koblihy, krapne, fánky, triesky, dolky, božie milosti a kreple považujú za fašiangové koláčiky, na Slovensku sú obľúbené po celý rok. Vo svete by vám ich ponúkli, napríklad, aj ako 

maďarské fánk
rakúske krapfen 
poľské racušky 

Zaspomínajme si ešte na časy, keď sme poznali také niečo ako hotelovú izbu, wellness, , večierky,  animáciu pre deti v rodinných rezortoch a samozrejme, hotelovú reštauráciu... Podľa medzinárodných prieskumov sa hoteloví hostia vždy najviac tešili na raňajky. Luxusnú formu masáže, superrýchly internet, bonbóny na vankúši, sekt na privítanie... to všetko ako by manažment hotelov (a penziónov) hodil do kanálu, keď hosťovi nenaservíroval pestré raňajky.

Vermút, borovička, hriatô, koktaily... to všetko tu už bolo. Na Silvestra, na Nový rok, na Troch kráľov, na Valentína či Fašiangový karneval... Ako však slávnostne „nalievať“ tak, aby si aj abstinenti prišli na svoje? Nuž, povedzme, naservírovať do koktailových pohárov polievku, ako hosťa prekvapujú niektorí šéfkuchári... Alebo zavolať Jarkovi Cabúkovi –

Vianoce bez ryby? Nemožné! – vraví si každý tradíciami odchovaný našinec. Aj tí, čo nemú tvár z vôd príliš nemusia, to pri slávnostnom stole nejako pretrpia. Veď jedna podkovička nikoho nezabije (pravda, ak dá človek pozor na kosti ☺). Nuž a aj trend sezónnosti a lokálnosti velí radšej sladkovodné než morské či oceánske. Aby Štedrý večer voňal tradíciou a zároveň priniesol aj niečo 

 ...taká bola predstava Holanďana Niklasa Östberga, keď položil základy spoločnosti Delivery Hero. Skrátka, doručiť čokoľvek k dverám zákazníka v čo najkratšom čase. Za desať rokov sa z Berlína rozšírila do 50 krajín na štyroch kontinentoch.
V druhej polovici októbra sa pod názvom Foodpanda udomácnila táto myšlienka aj

Keď mäsiar v ktorejkoľvek krajine porciuje hovädzie mäso, nikdy nezabudne na brisket (hoci inak sa porciovanie mäsa v každej krajine líši). Teda na mäso z hrude. Necháva na ňom tukovú vrstvičku, ktorá chráni mäsko pred vysušením počas tepelnej úpravy. Pri nej musí kuchár loviť bobríka trpezlivosti, pekne pomaly, dôkladne... Svaly hrude totiž spája dosť

Číííz! - kričí celý anglicky hovoriaci svet, keď potrebuje na tvárach vylúdiť široké fotografické úsmevy (zatiaľ čo na Slovensku zvoláme menej výstižné „Vyletí vtáčik!“). Písmeno „i“ totiž roztiahne ihneď ústa do úsmevu, a to nedokáže ani nemecký käse, francúzsky fromage, fínske juusto, kórejský čchidžú, španielsky queso, albánsky djath alebo

Bol to taký nezvyčajný štvrtok... Ako každý rok 14. októbra svet slávil svoj Svetový deň výživy. Príležitosť zamyslieť sa, že niektoré končiny sveta, niektoré krajiny a niektorí ľudia si môžu dovoliť dobrú výživu (a to nielen v množstve, ale aj v kvalite) a inde trpia hladom, alebo môžu nakupovať a jesť len tie najlacnejšie a najmenej zdravé potraviny.

Vtáka poznáš po perí a Záhorie po kapuste, veď gastronómia sa tam po celý rok (ale najmä teraz v októbri) točí okolo „zeuá“. A predsa sa najzápadnejší región Slovenska preslávi“ aj inými dobrotami. Najmä takými, čo skákali hore-dole cez rieku Moravu. Stačilo preplávať, preskočiť, prebrodiť, vydať sa a oženiť... a už tu máme nielen jazykový ale aj kulinársky mix.