Vo štvrtok 25. decembra postavili Židia do okna deväťramenný svietnik chanukiju, do stredu vložili horiacu sviečku-šámes a jej pomocou zapálili prvú v poradí. Začal sa totiž možno 
najkrajší židovský sviatok – osemdňová Chanuka, aj keď patrí medzi mladšie sviatky a štátne voľno v Izraeli platí len pre prvý a posledný deň.
Tak ako kresťania zapaľujú počas adventných nedieľ vždy ďalšiu a ďalšiu sviečku, tak to robia Židia každý večer. Aj to im pripomína príbeh Jeruzalemského chrámu. V mysliach pocestujú do roku 164 pred n.l., keď grécky diktátor Antiochos Epifanes znesvätil chrám tým, že v ňom postavil oltár a Diovi obetoval prasce. Ale tento počin bol už len špičkou ľadovca ako prevziať vládu nad Jeruzalemom a vnútiť svoje náboženstvo - helenizmus Makabejcom.
Trvalo dva roky, kým svojich utláčateľov vyhnali z krajiny a vyčistili Jeruzalemský chrám. Ale keď v ňom chceli zapáliť večné svetlo, tak ich prekvapilo a vydesilo malinké množstvo oleja v jedinom vysvätenom džbáne – nie viac než na jeden deň. Pritom výroba a posvätenie nového by trvalo až osem dní. Napriek tomu sviecu zapálili a stal sa zázrak; horela presne tých osem dní, kým nepriviezli nový olej. Preto Židia oslavujú Chanuku osem dní, v 
tomto roku do 2. januára.
Velí to takto hebrejský kalendár, pretože Sviatok svetiel začína 25. dňa mesiaca kislev a končí v mesiaci tevet, čo je vždy v období november-december. Mimochodom, v roku 2014 pripadol prvý deň Chanuky presne na Štedrý deň.
Menora je nádherný svietnik, chanuková menora ešte krajší, prepracovanejší, ozdobenejší, veď
má až deväť ramien. Sviečky sa zapaľujú vždy večer a tento slávnostný rituál má spravidla na starosti pani domu; aj to dokazuje, ako si tam ženy vážia. Kým v synagogách sviečky horia stále, v domácnostiach by mali horieť aspoň pol hodinu. Vtedy nastane tá najpokojnejšia chvíľa – čas iba pre rodinu, všetci odložia obvyklé práce, jedia, rozprávajú sa a hrajú dreidel. Po našom vĺčika alebo po česky káču.
Roztočia ho a čakajú, či „padne“ písmeno-akronym gimel, nun, he alebo šin. Hrá sa spravidla 
so sladkosťami – bonbónmi, cukríkmi, orieškami, sušeným ovocím... a pravidlá si rodiny určujú rôzne – hráč musí dať do spoločnej misky sladkosť alebo si môže nejakú zobrať, pri inom písmene vyhráva či prehráva celú spoločnú misku sladkostí... a nikomu nevadí, že ani historici sa nevedia zhodnúť, kedy a kde hra vznikla a čo má stelesňovať. Štyri národy, ktoré vládli nad Izraelom – Babylončanov, Grékov, Rimanov a Peržanov? Alebo vĺčik–dreidel
prišiel zo starého Ríma a Grécka, odkiaľ ho ako vianočný zvyk preniesli do Nemecka? Prípadne naopak – zrodil sa ako kamufláž v časoch, keď Gréci zakázali Židom študovať tóru? Nuž a keď prišli kontrolóri, šup s hebrejskou biblou do almary a na stôl nevinnú zábavku... hľa... však sa len hráme...
Kým sa však kresťanská štedrá večera riadi mnohými gastronomickými pravidlami, obyčajami a tradíciami, Chanuka je čo do jedenia „slobodomyseľným“ sviatkom. Platí iba jeden základný zvyk... „Jedlo – a 
samozrejme aj to chanukové - je pre Židov v prvom rade rodinným a spoločenským rituálom. U nás vôbec neplatí, že pri jedle sa nerozpráva. Práve naopak. Bežná či slávnostná večera je tou najlepšou príležitosťou poklebetiť si a utužovať rodinné zväzky. Každý z nás má príjemný nostalgický pocit pri spomienkach na šabatové večere, a to ešte dvojnásobne platí o sviatočných večeroch“ hovorí o kulinárskych rituáloch predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku Ing. Richard Duda, „všetci
máme doteraz na jazyku chuť typických jedál, ktoré naše židovské mamky a babky pripravovali. Samozrejme, práve tá naša varila najlepšie. A nielen to. Presne vedela, aké chanukové latkes alebo sufganijot má kto z rodiny najradšej.“
Nuž a tak sme sa konečne ocitli nad tanierom dvoch chanukových typických jedál – zemiakových placiek latkes alebo hebrejsky levivot a vyprážaných šišiek sufganijot. Ale patrili by k nim všetky dobroty, ktoré sa pripravujú s väčším množstvom oleja. Práve ten má totiž pripomínať zázrak s olejom v Jeruzalemskom chráme. Pri plackách ani šiškách sa fantázii medze nekladú, do placiek sa môžu primiešať rôzne suroviny, zelenina, huby... Šišky či iné vyprážané pečivo sa zase dajú naplniť rôznymi plnkami – džemom, čokoládou, krémom, tvarohom, ovocím... a ozdobiť polevou, posekanými orechmi...
Takže šťastné a veselé... Sviatky svetiel!
Soňa Hudecová ©
návštevy: 23119