Poznajú ho mnohí športovci. Nie preto, že by skákal, lyžoval, zápasil alebo zdolával spenené vody na kajaku. Počas športových olympiád sa pohyboval v zákulisí – ako šéfkuchár Slovenského domu. Samozrejme, „v civile“ pracoval denno-denne v gastronómii, hoci ako šéfkuchár bratislavského hotela Crowne Plaza či Austria Trend a ako člen národného kuchárskeho tímu bojoval za dobré umiestnenie Slovenska na svetových majstrovstvách. No a keď sa o Jožkovi Klubníkovi hovorí ako majstrovi kuchárovi, nie je to len epiteton 
ornans. Ministerstvo hospodárstva SR mu ešte pred sedemnástimi rokmi udelilo tento profesijne najvyšší titul.
Tímová práca, spokojný hosť, dodržiavanie poriadku, spoznávanie cudzích kuchýň, kreativita v hrnci i na tanieri – toto všetko považuje Jožko Klubník za základný kuchársky päťlístok. Aj kvôli nemu si vo svojom profesijnom živote veľmi cení, že mal po škole príležitosť učiť sa kuchárskemu remeslu v závodných jedálňach. Všetko si tam totiž museli urobiť sami, od krájanie cibule až po poslednú štipku soli.
„Dnešní kuchári-juniori veľmi dobre poznajú najmä konvenient – omáčky či knedle v prášku, čo ale v žiadnej haute cuisine, teda vysokej kuchyni nestačí. A nestačí to ani pri exkluzívnych slovenských receptoch, ktorými dokážeme obohatiť svetovú gastronómiu – bryndzových pirohoch, dubákovej polievke, drotárskych mešcoch, držkových gulášoch, jedlách z kačice či riečnych rýb. Teší ma, keď popri spoznávaní cudzieho nezabúdame na tunajšiu tradičnú kuchyňu a aj ju vhodne prezentujeme zahraničným hosťom-laikom i odborníkom. Našťastie sa ľady pohli aj v tomto smere a kuchári i manažéri si čoraz častejšie trúfajú nahradiť slovenskými jedlami doterajší kozmopolitný jedálniček.“
Áno, ako každý zanietený kuchár si zo sveta rád prináša niektoré dobré, zaujímavé suroviny a postupy a doma ich potom tvorivo „po slovensky“ využíva. Napríklad, pečenie vo woku nie s ázijskými, ale domácimi slovenskými rezancami. Alebo Taliansko a Slovensko na jednom tanieri... päť percent zahraničného, zvyšok domáceho.
Ale vráťme sa k polotovarovým práškom... „Kuchár, ktorý nedokáže sám a od začiatku do konca pripraviť všetky podávané jedlá, nemôže zvládnuť dnešný hlavný trend – prispôsobiť sa akýmkoľvek gastronomickým požiadavkám hosťa. Klient je najhlavnejší subjekt a keď si objedná iné jedlo než z bežnej ponuky, treba mu vyhovieť.“ Ak vraj nerozumie jeho želaniu, dá si to vysvetliť, ale nikdy nevysloví „nedá sa“…
Soňa Hudecová ©