Hotel Solisko**** na Štrbskom Plese: pionier „nekolibovej“ gastronómie

Keď sa povie „Tatry“, väčšina hostí, turistov a výletníkov si predstaví jedlá typu koliba. Však čo hosťovo - vavrín leží je írečitejšie než bryndzové pirohy pod končiarmi slovenských veľhôr? Ale halušky, živánska, solisko rešt 2 mešce, zabíjačková misa... v každej reštaurácii, každý deň, každý mesiac, každý rok... to nesmierne nudí. Dokonca aj zahraničným turistom, ktorí chcú ochutnávať národné a regionálne špeciality, sa to pri dlhšom alebo častejšom pobyte omrzí.

„Keď sme po návrate na Slovensko otvárali „svoje“ Solisko - na mieste letoviska cisárskeho dvora z konca 19. storočia - vypočuli sme si rôzne reakcie od domácich či konkurencie. Vtedy to bola totiž úplne nová myšlienka – neponúkať jedlá a la koliba, ako to bolo bežné v celých Vysokých Tatrách,“ spomína riaditeľka hotela Katarína solisko jedlo 3 Kaňová na koncept, ktorým chceli v roku 2011 osloviť hosťa. Už len ten názov Al lago pôsobil ako cudzorodý prvok...

„Nielenže máme za sebou prácu v Taliansku, ale v Moskve sme pripravovali a rozbiehali reštauráciu s európskou, predovšetkým talianskou gastronómiou. Nuž máme k nej dobrý vzťah i dostatok skúseností,“ vysvetľuje korene konceptu šéfkuchár Martin Kurhajec. A tak sa manželia rozhodli pre názov Al lago – Na jazere. Opísali ním solisko jedlo 1 polohu reštaurácie; z terasy by sa naozaj dali hádzať žabky do plesa...Hostia reagovali rôzne. Najmä na začiatku niektorým - v duchu hesla „na Slovensku po slovensky“ - názov vadil. Po čase však takéto poznámky prestali.

„Veľa výletníkov „na prechádzke“ má negatívny vzťah k reštauráciám vnútri hotela. Dvoma názvami sme sa snažili tento pocit potlačiť. Naša reštaurácia má počas leta pekný prístup z terasy, a tak môže pôsobiť samostatne.“

Cudzokrajný názov má naznačiť nielen dôraz na taliansku, ale na celkovo inú, ,,nekolibovú“, modernú kuchyňu s solisko - apt stôl ponukou cestovín, s chutnou domácou pizzou z talianskej múky na pizzu a originálnej šunky, s kvalitnými steakmi z argentínskej sviečkovice. Veď práve tie sú šéfkuchárovou srdcovkou. „Som vysoko steakovo pozitívny,“ smeje sa Martin, zatiaľ čo Kataríne stačia dobré aglio olio domáce cestoviny. „Od začiatku si zakladáme na čerstvých a „pravých“ surovinách, či už sú to jedlá na mediteránsky spôsob alebo slovenský demikát s kvalitnou bryndzou a naozajstnou vodou z halušiek.“ A práve za odvahu, s akou vykročili proti „kolibovému prúdu“ udelilo Hosťovo.sk hotelu Solisko a jeho prevádzkovateľom zlatý bobkový list (teda solisko jedlo 3 vavrín).

Kurhajcovci sa nesnažia o etnografickú čistotu hotelovej gastronómie. Jedlá posudzujú len podľa kvality. A keď sú chutné a poctivé, nuž čerta záleží na tom, odkiaľ pochádzajú. Či už ide o steak, pražmu, lazane, hubovú polievku na kyslo alebo hoci aj úžasný slovenský biskupský chlebík...

Soňa Hudecová ©