"Možno nikdy žiadne náboženstvo nepojme telesnú náruživosť tak prirodzene, ako keď ľudia uctievajúci Afroditu, cítili, že inštikty, ktoré ich spájajú so zvieratami, spájajú ich aj s bohmi."
barón Kenneth Clark, britský historik umenia
Na počiatku bolo Slovo a vari hneď za týmto slovom sa stvorila Túžba; po túžbe Láska a hľa... bez veľkej námahy je nás tu dnes niekoľko miliárd. A predsa sa už od prapočiatkov ľudskej histórie na planéte Zem zaujímal človek o to, ako túžbu posilniť a lásku ešte väčšmi naplniť. Hľadal zázračné nápoje a jedlá, ktoré by mu pomohli zaujať druhé pohlavie, znásobiť ľúbostný výkon, priniesť nepoznané rozkoše. Elixíry lásky preslávili svojich autorov; mnohé sa dodnes tešia úcte a
bezhraničnej viere, iné si postupne vyslúžili posmech a zatratenie, najčastejšie ich sprevádzajú pochybnosti. Avšak homo sapiens aj dnes rád skúša staré recepisy i novoty na poli lásky i na poli "láskovej" gastronómie, veď čo ak predsa...
Celkom prvé hriešne ovocie boli vraj banány; onen slávny had v raji sa totiž skrýval práve v trsoch banánovníka. Latiníci mu preto 
ani inak nepovedia - musa paradisiaca. Veď keď Eva zviedla Adama, aby okúsil plody zo stromu poznania, zahalil si svoju "mužnosť" nie figovým ale banánovým lis-tom. Mimoriadnej úcte sa toto ovocie teší v stredoafrickejoblasti a banánovým listom tam dokonca prisudzujú schopnosť oplodniť ženu.
O jablku zmýšľa ľudstvo ako o prapočiatku všetkých sladkých hriechov, preto sa mu v histórii sveta ušlo na tisíce zobrazení - na plátnach malieb, vo veršoch eposov, v melódiách rozmarných skladieb. No a v prízemnejších sférach sa hovorí o ňom ako o ovocí omladzujúcom telesné tkanivá a úžasnom zdroji vitamínov a minerálov. Podobne je na tom aj dula, ktorá vraj skutočne bola tým rajským hriešnym plodom zo stromu poznania. O jej odhalenie sa zaslúžili starí Gréci a Rimania, zobrazujúc bohyňu Venušu s dulou v ruke. Svetu dali pekný obyčaj jesť dule na svatobných hostinách, aby sa mladomanželom medové týždne naozaj vydarili.
Čo všetko neskúsi žena, aby sa stala pre svojho partnera navždy neodolateľnou... V niektorých končinách sveta si svoje "končiny tela" neváha postriekať citrónovou šťavou, aby sa vraj
dostatočne stiahli. Omnoho lepšie a účinnejšie využitie citrusových plodov však ponúkajú storaké mäsité i sladké jedlá a nápoje; citróny totiž čistia krv, mandarinky upokojujú a pomaranče zase osviežujú celé telo. Nie nadarmo patrí kačica na pomarančoch medzi národné jedlá Casanovovej domoviny.
Broskyňa vraj dokáže aj u mužov chladnej povahy vzbudiť horúcu vášeň, tvrdí stredoveký znalec Albert Veľký vo svojej Knihe prírody a dodáva "že umocňuje milovanie". Dokonca botanici poctili jednu z broskyňových odrôd výstižným názvom Venušino 
ňadro. Lekári k tomu dodávajú, že broskyňa výborne čistí črevá a odstraňuje únavu.
Na účinky granátového jablka prisahali už mnohí, počínajúc Šalamúnom či Kráľovnou zo Sáby a končiac tisíckami anonymných konzumentov. Mletá suchá šupka zmiešaná s mletými mandľami, sezamom a tekvicovými semienkami vraj vyvo-láva zvláštne pocity 
a aj nevesta z Piesni piesní sľubuje s veľavravným úsmevom: „Dala by ti napiť omamného vína a čerstvej šťavy z granátových jabĺk...“
Za cisárovnú medzi ovocím však znalci pokladajú sladkú, šťavnatú a výživnú figu. Objavil ju Saturn a počas gréckych zimných sviatkov - saturnálií sa často kreslila ako symbol zmyselnosti a hriešnosti. Figa je ovocie na dlhé ľúbostné trate a odborníci jej vravia - energetická konzerva.
V latinčine neoznačuje slovo pomum len jablko ale všeobecne aj ovocný plod . Nuž aj bohyňa Pomona bola patrónkou ovocných stromov. Ktorýkoľvek druh ovocia má teda s láskou veľa spoločného. Ananás a datle (na obr. vľavo hore) vraj s ľúbostnou túžbou, marhuľa, malina, hruška slivka, hrozno, čučoriedky či egreš s energetickou výdržou,
čierne ríbezle, citrón, grapefruit, melóny s omladzovacími procesmi, dula, jahoda a čerešne s krásou.
S ovocím sa rád zahráva aj majster varešky Marián Hajtol, A vraj je celkom jedno, či ide o ľudové jedlá našich prababičiek, noblesnú kuchyňu monarchií alebo kulinárske 
„novotvary“ scestovaných gurmánoch. Medzi evergreeny šrmrncnuté modernou a fúzie sladkosti, slanosti a pikantnosti zaradil aj ovocné palacinky s bryndzou. Najprv nahrubo nastrúha pol kila jabĺk, hrušiek či dulí – aj so šupou. Zmieša dve vajcia, 150 g polohrubej múky, prášok do pečiva, trochu rasce a soli. Potom pridá nastrúhané ovocie a jemne premieša s deckom mlieka. Rozohreje olej a pripraví si palacinky. Zmieša 200 g bryndze so 100 ml kyslej smotany a palacinky naplní. Na panvici nechá skaramelizovať trochu cukru a vloží tam kúsky jabĺk. Krátko povarí a chutney je hotové. No a potom sa s týmto nápadom donekonečna hrá – niekedy pridá trochu cesnaku, inokedy chilli, vymení bryndzu za pečeňovú úplnku, dozdobí sezónnymi bylinkami, jablkové chutney nahradí broskyňovým alebo slivkovým... Nápadom sa – ani v láske k vareniu – medze nekladú...
Soňa Hudecová ©
Foto: silvia, jarmoluk, Maria e Fernando Cabral, viki
návštevy: 39947