Nestretnete v nich drakov, trpaslíkov ani vodníkov, ale inak vlastne znejú príbehy slávnych alkoholov ako z rozprávky. V tomto napínavom čítaní nechýbajú zápletky, vyvrcholenie, 
rozuzlenie; dúšok dobrého alkoholu si labužník vychutná spolu s dúškami histórie i zemepisu.
Je to celkom iná káva, keď si pri baňatom pohári s voňavou jantárovou tekutinou uvedomíte, ako sa to všetko začalo. Že už v 15. storočí zvykli v malom prístave Cognac na rieke Charente kotviť anglické lode, aby tam nakúpili francúzsku soľ. Tradične si odtiaľ viezli aj výborné víno, ale to sa im počas dlhej plavby domov spravidla zlomilo. Preto im ho vinári radšej destilovali; vzniklo
priezračné brandywine – vínne brandy. Keď počas storočnej vojny predaj uviazol, skladovali ho Francúzi v dubových súdkoch. Brandy nielenže získalo príjemnú zlatožltú farbu, ale niekoľkonásobne sa zlepšila aj jeho chuť. A tak vlastne „Cognačania“ vynašli koňak.
Dnes každý fajnšmeker vie, že toto označenie nesie iba brandy spomínanej oblasti a že sa pri jeho výrobe musia dodržiavať prísne pravidlá. V „koňakovej“ rodine nájde znalec desiatky dobrých značiek. Za zmienku i ochutnanie určite stojí Rémy Martin z roku 1724 – s označením Extra zreje až 32 rokov – alebo Godet, ktorý podľa odborníkov pripomína hľuzovku s náznakom čierneho korenia. Samozrejme, destiláciu nevymysleli Francúzi, nuž podobný nápoj pili už starovekí Gréci. Do dokonalosti ho potom v 
roku 1880 priviedol Spyros Metaxa, ktorý miešal destiláty troch odrôd vína s muškátovým vínom, bylinkami a ružovými lupeňmi. Preto aj chutí Metaxa inak než ostatné brandy a ani znalci sa nevyhýbajú pitiu s ľadom, tonikom, colou či v miešanom nápoji.
Pri pohári vychladenej vodky by sa patrilo pomyslieť na všetky tie nevinné pšenice, kukurice, raž, jačmeň či zemiaky (ba dokonca i na cukrovú trstinu), z ktorých napokon nevznikol žiaden
chlieb, ale priehľadný destilát. Považuje sa za ruský, poľský i švédsky vynález a Íri ho možno pili už v 12. storočí. Za vodkové vlajkové lode označujú obchodníci značku Smirnoff (v Moskve ju začal v roku 1818 páliť pán rovnakého mena) a značku Absolut zo švédskej ozimnej pšenice (v roku 1879 ju v mestečku Ahus namiešal pán Lars Olsson Smith).
Korene ginu siahajú do Amsterdamu a pri jeho výrobe nesmú chýbať borievky. Svetaznalý bonviván by určite nepohrdol kvalitnou anglickou liehovinou Dry Gin z jačmeňa, raže, borievok, koriandra, anízu, rasce a ďalších prísad. V známej značke Gilbey´s (londýnsky podnik bratov Waltera a Alfreda z roku 1872) by možno rozoznal aj koreň angeliky a pomarančovú kôru.
Na chuť rumu prišli čierni otroci, keď vypálili trstinovú melasu. Najprv im vznikol číry tzv. biely rum, a ten podobne ako koňak získava svoju tmavú farbu v sudoch z jaseňového dreva.
Z 
jablkového vína Normandie sa páli pravý Calvados; obsah alkoholu málokedy klesne pod 40 %.
Tequila napísala v alkoholovej histórii zvláštnu kapitolu. Rozpráva o dlhom zretí púštnej rastliny agáve, zomletí dužiny, zohrievaní, vykvasení a destilovaní. Obrad pitia nevynechá oblízanie soli z jamky medzi palcom a ukazovákom, zahryznutie do citróna a zapíjanie mladou bielou alebo trochu
staršou žltou tequilou. Takto si ju vraj dopriavali už Aztékovia a takto ju pili aj priaznivci prvej značky – José Cuervo. Jej autor získal od kráľa Carlosa IV. povolenie vyrábať a predávať ju v mexickom mestečku Tequila už v roku 1795.
Keď likérová story, tak určite „kvuantro“. Bratia Adolf a Edouard-Jean Cointreau začali svoju výrobu v roku 1849 likérom Guignolet z čereší. Napokon však radšej skúsili destilovať šupky horkých a sladkých pomarančov a tento zaujímavý likér sa ako Cointreau v hranatej fľaši preslávil aj vďaka fanúšičke kráľovnej Sissi či Winstonovi Churchilovi. A to by vlastne mohol byť návod pre dnešných výrobcov – ak chcete preraziť s novou liehovinou, dajte ju do chladničky, trebárs, princeznej Camile...
Soňa Hudecová ©
návštevy: 29120