Káva nemusí byť najlepšia a najchutnejšia, aby sa umiestnila v rebríčku najdrahších. Už aj preto, že každému chutí iná. Kritérium vzácnosti a malej produkcie sa však dá zmerať ľahko. 
No a tak sa medzi kávami s najvyššou cenou za kilogram už dávno umiestnila tá cibetková. Alebo inak Kopi Luwak, kde kopi znamená v reči Indonézanov kávu a Luwak je zvieratko zvané cibetka palmová, ázijský príslušník rozvetvenej rodiny „cibetkovcov“.
Indonézanom 19. storočia táto káva mimoriadne chutila. Nuž
viete, zakázané ovocie... ☺. V tomto regióne sa kávové čerešničky nerodili, priviezli ich sem holandskí kolonizátori; pili aj pestovali. Domorodcom však prísne zakázali zberať kávové plody a pripravovať si z nich nápoj pre seba. Tí si však všimli, že cibetka – dovtedy kŕmiaca sa ovocím a hmyzom – si prilepšuje svoj jedálniček čerešňami kávy. No a keď prejdú jej tráviacim 
traktom, objavia sa v truse pekné neporušené zrnká. Samozrejme, trochu nechutné, no ale „prírodné národy“ majú na tieto veci iný pohľad. A tak si dúšok posilňujúceho nápoja Indonézania predsa len mohli dopriať. Nie veľa, pretože cibetka si kávu dzobla len občas. Navyše sa mohli zrná zozbierať len z čerstvého trusu. Neskôr už bol nepoužiteľný. Zberači ponorili hovienka do horských bystrín, dobre prepláchli, nechali usušiť a upražili ako bežnú kávu. (A potom popíjali ako na obr, dole vľavo – pri jazere Maninjau na Západnej Sumatre.)
Ale ani po „zakávovaní“ ázijských končín sa ročná produkcia kopi luwak nevyšplhala na viac než pol tony ročne. To ju katapultovalo medzi najdrahšie kávy sveta. Bolo jej málo a mala za sebou príbeh... Či naozaj chutila tak božsky, to je vec názoru.
Odborníci a fajnšmekri sa delia na viac táborov. Jedni tvrdia, že stačí, keď si cibetky prirodzene vyberajú tie najlepšie zrná – sú teda akýmsi najhodnovernejším kvalitárom a zberačom. Iní dôvodia, že po spracovaní kávy enzýmami v tele cibetky získavajú zrná na olejnatosti, silnejšiu vôňu, chuť horkej čokolády či karamelu a zároveň menej trpkosti. Ďalší mávnu rukou, že ide len o marketing a jej chuť nie je vôbec omračujúco výnimočná, adekvátna tisícke dolárov za kilogram.
Nuž a štvrtá názorová skupina zdôrazňuje, že pôvodná vzácna kopi luwak, keď zberači stopovali malých cicavcov s pretiahnutou hlavou v hustých krovinách hôr, sa od tej dnešnej
líši. V snahe zvýšiť produkciu začali podnikavci vytvárať farmy. Cibetky v klietkach napchávajú kávou ako sa husi zvyknú „štopať“ kukuricou. Vďaka zákazu EÚ k nám bude foie gras prichádzať z Ázie. Tam si s ekológiou ťažkú hlavu nerobia a podobne to vyzerá aj s cibetkami. Na rozdiel od ich prirodzenej stravy v prírode dostávajú v klietkach takmer samú kávu, aby sa potom z hovienok ľahko vyberala. Nuž a 
keď si spomenieme na príbeh o objavení kávy, keď bola koza istého pastiera po obžratí neznámeho kríka mimoriadne čulá a neposedná... nuž tie cibetky musia byť ako nadrogované...
No a potom počuť aj piaty názorový prúd, ktorý spomína cibetky v šírení koronavírusu. V roku 2003 sa na človeka preniesol práve z týchto zvierat. Vírus izolovaný zo zdravej cibetky bol totožný s pôvodcom SARS. V Číne, Hong Kongu a na Taiwane sa považuje jej mäso za lahôdku, pričom sa na trh dostávajú najmä zvieratá, ktoré si už svoje v produkcii kopi luwak odslúžili...
Soňa Hudecová ©
foto yatmansetiawan17