„Nedávaj si soté. Najčastejšie to býva „prehľad týždňa“, najľahšia cesta ako sa zbaviť zvyškov v kuchyni,“ radili mi služobne starší kolegovia - hodnotitelia, keď som začínala kariéru mystery shopping, „navyše soté je jedlo pre kuchtíka, nie pre šéfkuchára. Neukáže v ňom žiadnu zručnosť, originalitu, tvorivosť, ktorú máme zhodnotiť a posúdiť.“
Nuž odvtedy neberiem soté vážne a nikdy si ho v bežnej reštaurácii – pre istotu - neobjednám. Pritom viem, že soté ako typ jedla je v tom vlastne nevinne. Dodržiava totiž iba zásadu mäsa, nakrájaného na kúsky a spolu s inými surovinami zmiešaného na panvici, opečeného na malom množstve tuku, všeličím dochuteného... O zvyškoch sa v jeho rodnom liste nič nehovorí.
Prebojovalo sa dokonca do pomyselného zlatého fondu svetovej gastronómie; prostredníctvom soté Stroganov, o ktorého pôvod sa sporí Rusko s Francúzskom. V krajine galského kohúta pripisujú jeho zrod svojim kuchárom, ktorí varili pre bohatú šľachtickú rodinu Stroganovcov. Dokonca v Petrohrade žijúci francúzsky šéfkuchár Charles Brière sa s týmto
jedlom - ako vlastným vynálezom - zúčastnil v roku 1891 na kulinárskej súťaži. Pritom už dvadsať rokov predtým uviedla soté Stroganov ruská gastronomická „biblia pre manželky“ – išlo o kocky hovädzieho mäsa, opečené na masle, podusené v omáčke z horčice, vývaru, zápražky a kyslej smotany. Recept vychádzal zo staroruských jedál.
Muselo chutiť aj profesionálom, pretože sa v roku 1909 objavila verzia s paradajkovou omáčkou, neskôr sa namiesto kociek krájali z mäsa rezance a pridávala cibuľa. Jedlo sa rozšírilo aj v Číne, v Hong Kongu ho ochutnávali americkí vojaci – aj keď bez smotany a s ryžou namiesto pôvodných ruských zemiakových hranolčekov . Takto sa potom dostalo aj do „nového sveta“..
Ešte len v tej chvíli sa rodostrom soté Stroganov–Stroganoff začal rozrastať. V Amerike pribudli huby a rezancové hniezda, v Británii biele víno, Brazília nahradila hovädzinu kuracím mäsom či krevetami, Švédsko klobásou rovnako ako vo Fínsku, kde ale do jedla pridali aj kyslé uhorky...
Do dnešného dňa pribúdajú ďalšie a ďalšie verzie soté Stroganov – s inou hlavnou surovinou, s inou zeleninou, s inak ochutenou omáčkou... A čo už potom soté bez prívlastku? Je skrátka jedlom bez hraníc. Kuchári tam môžu dať naozaj všetko, čo im diktuje fantázia a cit pre hospodárnosť. Skrátka, dôveruj, ale preveruj (každé soté)..!
Soňa Hudecová ©
návštevy: 32008