Do našej krajiny prišiel v čase, keď tu ešte nepracovalo veľa zahraničných kuchárov. A už vôbec nie v zážitkovej gastronómii, skôr tu prevádzkovali vlastné malé talianske reštaurácie, bistrá s kebabom... Osud však Tonyho , dnešného šéfkuchára Trattoria Toscana v Dubai, privial pred niekoľkými rokmi do bratislavskej reštaurácie U.F.O. nad mostom SNP a vtedy ešte povestnej dobrej Paparazzi či Peoples Lounge. do pozície executive chef-a.
Jeho kolegovia profesionáli, a k tomu samozrejme stovky „laikov“, čakali, ako skritizuje tunajšiu gastronómiu (ako to, napríklad, rád 
robil pán Pospíšil). Ale opak bol pravdou. Predovšetkým protirečil názoru, že cudzincom sa naše bryndzové halušky veľmi nevidia...
„Slovenská vlajková loď - bryndzové halušky? Nuž tie mám rád od chvíle, ako som vstúpil do vašej krajiny a ako som ochutnal prvé sústo. V neznámych končinách totiž vždy hľadám, čo ma gastronomicky zaujme, či to bolo počas práce v USA, Veľkej Británii a doma v rôznych regiónoch Talianska alebo počas dovoleniek a výletov. Okrem bryndzových halušiek ma veľmi prekvapila vysoká kultúra mäsa, najmä údeného,“ v Tonyho prípade v dobrom platí, že kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie. A ak sa chceme učiť, spoznávať seba i druhých, nezaškodí pýtať sa, vyzvedať názory, pohľady, mienku... Inak by sme ani nevedeli, čo všetko - tak často ofrfľávané, kritizované a bagatelizované - si máme vážiť. A na čom stavať náš turistický marketing, gastronomický obraz krajiny.
Tony Iacovelli chválil symbiózu jedál so slovenskými, rakúskymi i balkánskymi koreňmi, ale zároveň sa mu zdali ťažké. „Určite by som tunajšiu kuchyňu nemenil, len ju spravil jednoduchšou a ľahšou. A nepripravil z nej iba klasiku – polievka, hlavné jedlo, dezert, ale aj krásne tasting menu z malých porcií. Stolovanie v reštaurácii zvučného mena totiž považujem viac za gurmetskú záležitosť než iba za najedenie sa. Ja osobne rád ponúkam nielen kalórie či bielkoviny, ale aj emocionálny a estetický zážitok, spojenie šikovnosti, inšpirácie, lásky a techniky. Vážim si hostí, čo sa neboja ochutnať nové jedlá, spojenia a kreácie, pretože tak podnecujú aj odborný rast kuchárov a ich fantáziu. Žiaľ, spravidla býva medzi hosťami málo mladých – alebo im na to chýbajú peniaze, alebo uprednostnia „rýchle“ jedlá.“
Na otázku o odlišnosti slovenských a zahraničných hostí odpovedal jednoznačne, že rozdiely nevidí. Všetkým by poradil jesť menej a častejšie a neprichádzať do dobrej reštaurácie iba s cieľom „prepchať sa“. „Nech sa zhovárajú sa s kuchármi, čítajú o jedle a potravinách; v tejto súvislosti by som vyzdvihol aj prácu masmédií, ktoré z gastronómie spravili novodobý fenomén.“ A presne to isté – v opačnom garde - by odporučil aj slovenským kuchárom : vyjsť medzi hostí, rozprávať sa s nimi, oboznamovať ich s novými surovinami a postupmi a pritom sa neustále vzdelávať, kráčať vpred.
Soňa Hudecová ©
návštevy: 38333