Tony Iacovelli: Slovensko ma prekvapilo vysokou kultúrou mäsa

Do našej krajiny prišiel v čase, keď tu ešte nepracovalo veľa zahraničných kuchárov. A už vôbec nie v zážitkovej gastronómii, skôr tu prevádzkovali vlastné malé talianske reštaurácie, bistrá s kebabom... Osud však Tonyho , dnešného šéfkuchára Trattoria Toscana v Dubai, privial pred niekoľkými rokmi do bratislavskej reštaurácie U.F.O. nad mostom SNP a vtedy ešte povestnej dobrej Paparazzi či Peoples Lounge. do pozície executive chef-a.

Jeho kolegovia profesionáli, a k tomu samozrejme stovky „laikov“, čakali, ako skritizuje tunajšiu gastronómiu (ako to, napríklad, rád a_iacovelli copy robil pán Pospíšil). Ale opak bol pravdou. Predovšetkým protirečil názoru, že cudzincom sa naše bryndzové halušky veľmi nevidia...

„Slovenská vlajková loď - bryndzové halušky? Nuž tie mám rád od chvíle, ako som vstúpil do vašej krajiny a ako som ochutnal prvé sústo. V neznámych končinách totiž vždy hľadám, čo ma gastronomicky zaujme, či to bolo počas práce v USA, Veľkej Británii a doma v rôznych regiónoch Talianska alebo počas dovoleniek a výletov. Okrem bryndzových halušiek ma veľmi prekvapila vysoká kultúra mäsa, najmä údeného,“ v Tonyho prípade v dobrom platí, že kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie. A ak sa chceme učiť, spoznávať seba i druhých, nezaškodí pýtať sa, vyzvedať názory, pohľady, mienku... Inak by sme ani nevedeli, čo všetko - tak často ofrfľávané, kritizované a bagatelizované - si máme vážiť. A na čom stavať náš turistický marketing, gastronomický obraz krajiny.

Tony Iacovelli chválil symbiózu jedál so slovenskými, rakúskymi i balkánskymi koreňmi, ale zároveň sa mu zdali ťažké. „Určite by som tunajšiu kuchyňu nemenil, len ju spravil jednoduchšou a ľahšou. A nepripravil z nej iba klasiku – polievka, hlavné jedlo, dezert, ale aj krásne tasting menu z malých porcií. Stolovanie v reštaurácii zvučného mena totiž považujem viac za gurmetskú záležitosť než iba za najedenie sa. Ja osobne rád ponúkam nielen kalórie či bielkoviny, ale aj emocionálny a estetický zážitok, spojenie šikovnosti, inšpirácie, lásky a techniky. Vážim si hostí, čo sa neboja ochutnať nové jedlá, spojenia a kreácie, pretože tak podnecujú aj odborný rast kuchárov a ich fantáziu. Žiaľ, spravidla býva medzi hosťami málo mladých – alebo im na to chýbajú peniaze, alebo uprednostnia „rýchle“ jedlá.“

Na otázku o odlišnosti slovenských a zahraničných hostí odpovedal jednoznačne, že rozdiely nevidí. Všetkým by poradil jesť menej a častejšie a neprichádzať do dobrej reštaurácie iba s cieľom „prepchať sa“. „Nech sa zhovárajú sa s kuchármi, čítajú o jedle a potravinách; v tejto súvislosti by som vyzdvihol aj prácu masmédií, ktoré z gastronómie spravili novodobý fenomén.“ A presne to isté – v opačnom garde - by odporučil aj slovenským kuchárom : vyjsť medzi hostí, rozprávať sa s nimi, oboznamovať ich s novými surovinami a postupmi a pritom sa neustále vzdelávať, kráčať vpred.

Soňa Hudecová ©