Keď ide marec, poberaj sa, starec (na pivo Märzen)!

Pivárski fajšmekri sa už tešia na marec ako rybár či poľovník na začiatok loveckej sezóny. Pritom vlastne môžu piť „marciak“ alebo teda marcové pivo aj neskôr, vlastne počas celého roka. Názov totiž nedostal podľa nejakej marcovej ingrediencie (ako keď kuchár nenapečie koláč z čerstvej rebarbory inokedy než na jar), ale svojskej receptúry. Jeho zmyslom bolo iba prežiť uskladnenie až do konca septembra.

Od roku 1553 platil totiž v Bavorsku – rodisku tohto ležiaka – zákon o pive, podľa ktorého sa nesmelo variť medzi 24. aprílom a 28. septembrom. Krajskí páni sa báli požiarov, ktoré by sa v horúcom lete mohli rozhorieť od vysokých teplôt pri varení piva. Navyše moky typu „lager“ potrebujú na svoje spodné kvasenie nízke teploty. A tak bol Märzen posledným pivom pred pivovarníckou prestávkou.

Aby vydržal dlhé uskladnenie v skalných pivniciach s blokmi ľadu (a aj z typického obkolesenia stromami pagaštanu vznikla potom tzv. bavorská pivnica), varili ho s vyšším obsahom alkoholu, ale aj chmeľu a sladu. Preto aj chutil plnšie, horkejšie a už na prvý pohľad zaujal tmavohnedou farbou. Niet divu, že silnejšie pivo, ktoré dlho vydržalo, sa stalo hlavným „mokom s čiapočkou“ bavorského Oktoberfestu.

Ani „ne-nemčinárom“ netreba prekladať, že názov dal pivu nemecký názov mesiaca marec. Ale práve kvôli spojeniu s festivalom ho niekde volajú iba Octoberfestbier alebo Festbier. Dnes patrí v Nemecku medzi tzv. špeciály, ktoré sa nevaria stále a pijú ho tí, čo uprednostňujú jeho plnšiu a sladšiu chuť pred klasickým ľahkým bavorským pivom.

Naopak, v Rakúsku je najpredávanejším pivom, pretože sa pripravuje trochu inak. Z jeho svetlejšej farby (skôr zodpovedajúcej bavorskému Helles), pivár ihneď vytuší menší obsah alkoholu i sladu. Ide o tzv. viedenský slad, ktorý sa necháva zrieť dlhšie a získava tak tmavšiu farbu než iné svetlé slady.

Soňa Hudecová ©