Koktail

Múka, cukor, tuk. Na tejto základnej trojici stojí, leží a beží väčšina dezertov. Dajú sa však pripraviť aj ľahšie a niektorú surovinu vynechať. Hoci aj múku. Veď kedysi sa na hosťa z vitríny cukrární usmievalo omnoho viac všakovakých pohárov, pudingových mištičiek, ovocných kompozícií. Veď najmä keď ortuť jarných teplomerov stúpala, každá žienka (pubertiačky nevynímajúc) sa snažila zhadzovať nielen kabáty a čiapky, ale aj kilá...

Keď v Anglicku prekročí malá ručička štvorku, cítiť v mnohých domoch i hoteloch nervozitu. „Kde je čaj, kedy sa začnú podávať tie chutné sušienky a malé chlebíčky... kedy na stole pristane veľká kanvica s tmavou tekutinou a menšia s mliekom...?“

Nuž čaj (podobne ako káva či čokoláda) obsahuje aj návykové látky. Silnejšou závislosťou je však samotný zvyk. Samozrejme, olovrantujú aj iné národy, ale     

Kapusta a Kapustník, Mastný, Kudla, Lovecký, Zajac, Daniel, Homoľa, Lokšík, Bryndza... to teraz nevravíme o surovinách a kuchynských pomôckach, ale o menách šéfkuchárov. K ich povolaniu sadnú ako detská riťka na šerblík. Najmä keď, napríklad, Milanko Králik pripravuje v kuchyni králika. Aj to je dôvod číslo dva, prečo sme do virtuálnej kuchyne Hosťovo.sk zavolali práve jeho. No a dôvod čísla jedna? Plnené králičie 

Sladkú chuť cítime na špičke jazyka. Slanú po obvode prednej časti, horkú chuť vzadu a po bokoch zase kyslú. No a chuťové poháriky po celej ploche jazyka sú schopné dešifrovať chuť umami. U nás sa hovorí o nej len pár rokov a väčšina ľudí na to automaticky reaguje: „Aká, u mamy?“ Nuž keby sme to vzali filozoficky, že u mamy chutí najlepšie (narážajúc na poctivú slovenskú kuchyňu našich praprababičiek), tak áno, môžeme to chápať aj ako metaforu. Svoje

Zima či leto, sviatok či piatok, ráno či večer, žena či muž, dospelý i dieťa, mäsožravec aj vegetarián, Slovák alebo Argentínec,.. čokoláda príde vždy vhod. Hoci aj v menej koncentrovanej podobe koláčika, oblátky, zákusku. Práve kvôli takejto maškrte (ktorá však aj zasýti), sme do virtuálnej kuchyne Hosťovo.sk zavolali šéfkuchára Róberta Krištofa. Na strunu nám totiž zahral takouto nôtou: „Keď sa vraví o luxusných dezertoch, každý si predstaví

Vyprážaný teľací, prípadne hydinový rezeň so syrom a šunkou patrí medzi stálicu svetovej gastronómie. Slovensko nevynímajúc. Kto sa však vo veci trošku vyzná, toho zaskočí zanovitosť tunajších reštaurácií, s akou vo svojich jedálnych lístkoch ponúkajú hosťom „Gordon Blue“.

Hmotnosť pod kilogram, kurovité telo, možno upečená, podusená ako perkelt na paprike, obložená vlastnými vajíčkami, plnená so žemľovo-petržlenovou zmesou, vyprážaná alebo v podobe polievky so zeleninou a krupicovými haluškami... Dvanásť ľudí do tucta by prisahalo, že ide o malé kuriatko alebo jarabicu. A pritom sa na tanieri ocitla africká hrabavá hydina. Či možno skôr 

Pred štvrťstoročím neznámy pojem, dnes koláčik, ktorý aj v našej krajine s úžasnými koláčovými tradíciami istí každú desiatu, olovrant, pohostenie... Otvorili sme mu dokorán našu pomyselnú gastronomickú náruč podobne ako kedysi zemiakom, paradajkám, marhuliam, morkám či párkom v rožku. Dnes ich považujeme za svoje... Veď pán MAFIN sa dá vymyslieť na sto spôsobov. Od klasických až po tie veľmi originálne. Nuž a práve 

Ball tip – jemný predovšetkým minútkový steak zo špičky hovädzieho orecha (ako najjemnejšej časti stehna)
Club steak – rez, plát nízkej roštenky, pri ktorej sa necháva aj sviečkovica
Filet mignon – okrúhly nahrubo rezaný medailónik zo sviečkovice nenápadnej chuti, chudý

Cibuľa, cesnak, mrkva, petržlen, zeler. To je profesionálmi varešky najobľúbenejší základný päťlístok slovenskej gastronómie. Po celý rok, ale v zime desaťnásobne viac. Už aj preto, že v našich zemepisných končinách si musíme na prvé domáce paradajky a papriku, ale aj na prvú špargľu či hlávkový šalát počkať...
Rovnakým názorom sa počas celej svojej (dlhej) profesionálnej