Koktail

Keď mäsiar v ktorejkoľvek krajine porciuje hovädzie mäso, nikdy nezabudne na brisket (hoci inak sa porciovanie mäsa v každej krajine líši). Teda na mäso z hrude. Necháva na ňom tukovú vrstvičku, ktorá chráni mäsko pred vysušením počas tepelnej úpravy. Pri nej musí kuchár loviť bobríka trpezlivosti, pekne pomaly, dôkladne... Svaly hrude totiž spája dosť

Číííz! - kričí celý anglicky hovoriaci svet, keď potrebuje na tvárach vylúdiť široké fotografické úsmevy (zatiaľ čo na Slovensku zvoláme menej výstižné „Vyletí vtáčik!“). Písmeno „i“ totiž roztiahne ihneď ústa do úsmevu, a to nedokáže ani nemecký käse, francúzsky fromage, fínske juusto, kórejský čchidžú, španielsky queso, albánsky djath alebo

Vtáka poznáš po perí a Záhorie po kapuste, veď gastronómia sa tam po celý rok (samozrejme, najmä na jeseň) točí okolo „zeuá“. A predsa sa najzápadnejší región Slovenska preslávi“ aj inými dobrotami. Najmä takými, čo skákali hore-dole cez rieku Moravu. Stačilo preplávať, preskočiť, prebrodiť, vydať sa a oženiť... a už tu máme nielen jazykový ale aj kulinársky mix.

Pod týmto Damoklovym mečom pracujú všetci kuriéri spoločnosti Delivery Hero sediac na bicykli, motorke či aute alebo spoliehajúc sa na vlastné nohy... Máte chuť na hamburger alebo poke misku, nuž zdvihnete telefón (teda vlastne skočíte na web alebo zvolíte príslušnú appku)) a do pol hodinky si ich môžete doma či v robote naservírovať. Myšlienka Holanďana

Nejeden kulinár bez zaváhania povie, že hruška nashi je krížencom hrušky a jablka. Mýli sa, aj keď sa o nej niekedy vraví ako o jablkohruške. V Číne ju pestujú už tisícročia; len o niečo kratšie v celej východnej Ázii a dnes už aj v Chile, Taliansku, Novom Zélande a Francúzsku. Hruška hruškolistá však nie je iba jedna, kuchári celého sveta využívajú až sto odrôd, napríklad,

Naši prapradedovia nedali dopustiť na každodenný teplý tanier polievky. Začínali ňou všedný deň; zasýtila, osviežila, zohriala. Paradoxne však býva omnoho jednoduchšie navariť sýtu gruntovnú polievku než tú nedeľnú, o akej sa na Slovensku tradične vravelo „polievka ako pivo“. Naše prastaré mamy tým chceli povedať, že musí byť tiež

Nielen na jar máme radi, keď sa tanier zelená (nie salámou). Pritom v podstatnej časti roka je naša príroda na čerstvé zelené a pritom prirodzene vypestované plody skúpa. A tak treba vymyslieť jedlá, ktoré vyzerajú letne, avšak čerpajú zo starších, pripravených zásob. Ľahké, akoby pôstne, s puncom moderného stravovania. Čo zasýti a postave i zdraviu neublíži ☺.

Čokoláda s orechmi, hrozienkami, mandľami, pomarančom, jahodovým jogurtom. alebo dokonca s pikantným chilli. Aj tá si ako zvláštna novinka našla svojich priaznivcov. To však neznamená, že na všetky tie doteraz obľúbené chute a kombinácie zanevrieme, a tak zmiznú z povrchu maškrtného... To ale, žiaľ, nie je prípad karamelu.

Povedzte slovo „leto“ a jedným dychom sa derie na jazyk aj slovo „paradajka“. Alebo rajčina, rajčiak, rajské jabĺčko, botanikom možno „mala cethopica“ a historikom gastronómie aj „vlčia broskyňa“, ako nazval túto zeleninu Carl Linné. To však bolo ešte v časoch, keď sa červené plody prízemných kríkov peruánskych Álp považovali za nejedlé, dokonca jedovaté okrasné plody.

Cheesecake je skvelý, creme brulee úžasné a tiramisu famózne. Ale koľko treba pri nich stráviť času, koľko surovín položiť na pracovný stôl... a koľko kuchárskych pokusov (i omylov) mať za sebou, aby sa vydarili bez chybičky?! Ale slovenské prababičky dokázali z mála vyčarovať dobrotu hodnú kráľovskej tabule. Hoci aj tie z Abova...