Koktail

Vori-vori, soto betawi, kaleh pacheh, sinigang, tacacá... stále nič? Tak prihoďme rawon, tsukemen, pozole alebo bulalô, gumbo, kcharcho, gamjatang... No, možno ešte stále netušíte, o čom je reč. Tak poďme do slovenských končín.

Detská narodeninová oslava? Jedine v McDonald´s. Dobré vysvedčenie, chlapčenská jazda, chvíľa oddychu, olovrant... Aj kroky Igorka (čo si do žiackej písal meno Galovič) často viedli do nitrianskej reštaurácie. Jednoducho, mal kečup v krvi. A neprestal mu chutiť ani v dospelosti. Pred jedenástimi rokmi sa rozhodol prejsť na druhú stranu mcdonaldovského pultu a dnes pracuje ako supervízor spoločnosti v nitrianskom regióne.

Tlačidlová mašinka? Káva z kapsúl? Instantné chute alebo anonymná zrnková zmes? Veru nie. Vďaka pákovým strojom a školeniam pod vedením baristov-profesionálov, dostane motorista a spol. nápoj hoden kaviarne. Kto dáva prednosť 100-percentnej arabike, vyberie si Viva Brazília s tónmi karamelu, kakaa a orieškov. Komu chutia ovocné odtienky a vôňa

Vianoce, Silvester, Nový rok, Fašiangy, zima, tma, k tomu stereotyp home office-u, raz eufória, potom depresia... ruka nám samovoľne siahala za niečím vyprážaným, pikantným, sladším i mastnejším. Tu chutný voňavý koláčik a tam zase slané krekry...
Niet divu, že hádam každá kultúra hovorí o striedaní obdobia hojnosti a striedmosti, 

 ... do Darinky mandarínky... a viete, čo sa z toho zrodilo? Nuž predsa bábätko tangor... Krížením citrusov sa rozrástla táto kyslo-sladko-trplá rodina takmer na dve stovky druhov. Nuž a keby sme mali k zime priradiť vôňu, určite to vyhrajú citrusy, najmä tie oranžové.
O tejto farbe sa v psychologických kruhoch traduje, že pôsobí ako balzam na obličky, slezinu

Kto by sa netešil, že bude jesť „veľkou lyžicou“? Zasadne k stolu ako narodeninový hosť, ako gratulant jubilanta, vinšovník novorodenca, novomanželov, zlatých a možno aj diamantových staromanželov, divák promócie a udeľovania vážených titulov..? Bude sa radovať, zabávať, možno aj tancovať a spievať, ale predovšetkým lahodne jesť a piť…

Najmä v gastronómii panuje klišé, že dobré veci musia mať dlhú históriu.  Hľadajú sa staré korene potravín a jedál; však už starí Gréci... však už Praslovania... však už Konfucius, cisár Nero, dávni Kelti... Inak to nie je ani s rímskou pinsou. Väčšina sveta o nej nepočula, a tu zrazu vraj pochádza zo starého Ríma... 

Nejeden šéfkuchár a gurmán (čo pojedol všetku gastronomickú múdrosť sveta) by sa do krvi bili o to, že pesto sa odjakživa pripravuje z bazalkových listov, píniových orieškov, cesnaku, nastrúhaného syra parmezán alebo pecorino saldo, olivového oleja a soli. Samozrejme, pokiaľ by išlo o janovské pesto, teda pesto alla genovese, mali by pravdu. Ochucujú ním tam

Gaštanové pyré, bratislavské orechové rožteky, trdelník a štrúdle ... Slovensko má niekoľko orechových stálic, ktoré od čias našich praprababičiek svietia na gastronomickom sladkom nebi. „Suché plody si však rozumejú aj so slanou kuchyňou. Od predjedál až po snack k vínu

V pohári krásny voňavý nápoj... len ústa priložiť k jeho okraju. V nápoji priezračný chladivý ľad, len vziať ozdobnú paličku a dobre ho v nápoji zamiešať. Na boku naaranžované ovocie, len ho zhltnúť ako malinu... Ale čo na to vraví bontón? Barmani si na nás vymysleli krásne dekorácie a nedali nám k nim návod na použitie. Vždy som si