Koktail

Aj ľahké, aj sýte. Aj tradičné, aj v modernom šate. Aj jednoduché, aj s nevšednými nápadmi. Leto potrebuje presne takto ušité jedlo. A najmä vtedy, keď nám nejde len o výživu a energiu pre telo, ale aj o sústo pre dušu, pre oči, vôňu, myseľ... Nuž a presne toto bol dôvod, prečo sme do virtuálnej kuchyne Hosťovo.sk pozvali šéfkuchára historického hotela Chateau

Veru sa nejeden Francúz pohŕdavo uškrnie, keď mu na Slovensku naservírujeme jedlo s knedľou. Phhh,.. varený chlieb! Ktovie čo vraví na adresu bao buns. Lebo však tá čoraz slávnejšia žemlička je vlastne parenou-varenou buchtou, do ktorej pridá tvorca suroviny od výmyslu sveta. No a ak by ste aj nezjedli samotnú žemľu, plnka iste stojí za to...

Langoš je moja srdcovka. Niežeby som ho zbožňovala; nemám v láske jedlá nasiaknuté olejom. Ani šišky, ani pirôžky, ani fánky, ani churros a ani langoše. Ale pred miliónom rokov som ešte na základnej škole dostala za úlohu pripraviť zaujímavý referát (nie projekt, takže aj to je dôkazom dôb dávno minulých). Nuž a keďže išlo o slovenčinu, aj referát sa týkal jazykovedy

Hádam niet kuchára, ktorý by na jar zabudol na špargľu. Niektorí z nej pripravujú jedlá do jarného menu, iným je od manažmentu dopriate pohrať sa so špargľou v rámci špecializovaných dní či týždňov. Špargľa stelesňuje všetky gastronomické trendy – lokálnosť (veľa sa jej pestuje práve u nás na Slovensku), čerstvosť (ide o prvú prirodzene vypestovanú jarnú zeleninu), návrat

Koniec i začiatok roka; stoly sa pod ním prehýbajú čo do kvantity i kvality. Dobré mäsko, kalorické prílohy, ťažké koláče a zákusky, energeticky bohaté nápoje. A často exotika, zvláštnosti. Nečudo, že sa človeku zbiehajú slinky na rezance s makom, granadír s uhorkou alebo hubový guláš. Tieto jednoduché chúťky stoja za popularitou veganuary aj u tých, 

Aj to smrdí, aj to vonia. Aj to má jedlo dochutiť, aj je to... no, povedzme, trošku hnusné. Nie je náhoda, že ten odér ešte aj do pol metra pod zemou dráždi nosy prasničky i psíka. Skrátka, hľuzovka. Vnútri jemná, zvonku tvrdšia, akoby ju do hrčovitej guľky vytvarovali nie veľmi šikovné ruky.

Vori-vori, soto betawi, kaleh pacheh, sinigang, tacacá... stále nič? Tak prihoďme rawon, tsukemen, pozole alebo bulalô, gumbo, kcharcho, gamjatang... No, možno ešte stále netušíte, o čom je reč. Tak poďme do slovenských končín.

Pistáciové čokolády, pistáciové tyčinky a zmrzlina, pistáciové croissanty a šišky, perník či dokonca klobásky... skrátka, nastala doba pistáciová. Alebo dubajská. Exotická krajina, ktorú navštívil len zlomok Slovákov, sa tak vplížila do našich stredoeuróskych domovov. Napriek tomu, že z týchto orieškov sa tu vyrábala zmrzlina už začiatkom 80-tych rokov, takže nejde

 ... do Darinky mandarínky... a viete, čo sa z toho zrodilo? Nuž predsa bábätko tangor... Krížením citrusov sa rozrástla táto kyslo-sladko-trplá rodina takmer na dve stovky druhov. Nuž a keby sme mali k zime priradiť vôňu, určite to vyhrajú citrusy, najmä tie oranžové.
O tejto farbe sa v psychologických kruhoch traduje, že pôsobí ako balzam na obličky, slezinu

Najmä v gastronómii panuje klišé, že dobré veci musia mať dlhú históriu.  Hľadajú sa staré korene potravín a jedál; však už starí Gréci... však už Praslovania... však už Konfucius, cisár Nero, dávni Kelti... Inak to nie je ani s rímskou pinsou. Väčšina sveta o nej nepočula, a tu zrazu vraj pochádza zo starého Ríma...