Koktail

Jednoduché, chutné, lacné a už na pohľad lákavé. Kvôli takému dezertu sme do virtuálnej kuchyne Hosťoo.sk pozvali jedného z najlepších slovenských kuchárov (a s raritne normálnym egom ☺ ) Ivana Klčovského. Jeho rukopis spoznali najmä turisti, čo trávia svoj čas v náručí Demänovskej Doliny.

Keď mäsiar v ktorejkoľvek krajine porciuje hovädzie mäso, nikdy nezabudne na brisket (hoci inak sa porciovanie mäsa v každej krajine líši). Teda na mäso z hrude. Necháva na ňom tukovú vrstvičku, ktorá chráni mäsko pred vysušením počas tepelnej úpravy. Pri nej musí kuchár loviť bobríka trpezlivosti, pekne pomaly, dôkladne... Svaly hrude totiž spája dosť

Vtáka poznáš po perí a Záhorie po kapuste, veď gastronómia sa tam po celý rok (samozrejme, najmä na jeseň) točí okolo „zeuá“. A predsa sa najzápadnejší región Slovenska preslávi“ aj inými dobrotami. Najmä takými, čo skákali hore-dole cez rieku Moravu. Stačilo preplávať, preskočiť, prebrodiť, vydať sa a oženiť... a už tu máme nielen jazykový ale aj kulinársky mix.

Nejeden kulinár bez zaváhania povie, že hruška nashi je krížencom hrušky a jablka. Mýli sa, aj keď sa o nej niekedy vraví ako o jablkohruške. V Číne ju pestujú už tisícročia; len o niečo kratšie v celej východnej Ázii a dnes už aj v Chile, Taliansku, Novom Zélande a Francúzsku. Hruška hruškolistá však nie je iba jedna, kuchári celého sveta využívajú až sto odrôd, napríklad,

Naši prapradedovia nedali dopustiť na každodenný teplý tanier polievky. Začínali ňou všedný deň; zasýtila, osviežila, zohriala. Paradoxne však býva omnoho jednoduchšie navariť sýtu gruntovnú polievku než tú nedeľnú, o akej sa na Slovensku tradične vravelo „polievka ako pivo“. Naše prastaré mamy tým chceli povedať, že musí byť tiež

Na nohy bagandže, do vrecka nožík a na chrbát plecniačik. Skrátka, na jeseň ideme na lieskovce a vlašské orechy. Bude z nich však nielen chutný koláč, miska k vínu či pekne vytvarovaný puding, ale aj náhrada drahších surovín. Do covid-krízy ako stvorené...
Orechy obsahujú veľa bielkovín, vitamínov, minerálnych látok, vlákniny a nenasýtených mastných

Povedzte slovo „leto“ a jedným dychom sa derie na jazyk aj slovo „paradajka“. Alebo rajčina, rajčiak, rajské jabĺčko, botanikom možno „mala cethopica“ a historikom gastronómie aj „vlčia broskyňa“, ako nazval túto zeleninu Carl Linné. To však bolo ešte v časoch, keď sa červené plody prízemných kríkov peruánskych Álp považovali za nejedlé, dokonca jedovaté okrasné plody.

Cheesecake je skvelý, creme brulee úžasné a tiramisu famózne. Ale koľko treba pri nich stráviť času, koľko surovín položiť na pracovný stôl... a koľko kuchárskych pokusov (i omylov) mať za sebou, aby sa vydarili bez chybičky?! Ale slovenské prababičky dokázali z mála vyčarovať dobrotu hodnú kráľovskej tabule. Hoci aj tie z Abova...

... ale v Rakúsku vám ho ponúknu ako kodanský . A tak môžeme mať dušu na mieste, že nielen u nás jeme ruské vajce, francúzske zemiaky alebo španielskeho vtáčika . Teda jedlá, o ktorých Rusi, Francúzi či Španieli pod takýmto názvom ani nechyrovali... Dáni totiž zbožňujú koláčik z kysnutého pľundrového cesta s jablkovou, vanilkovou alebo ovocnou

Ako uvariť cestoviny, aby boli správne al dente. Ktoré kombinovať s akou omáčkou. Z čoho pripraviť šalát, nech povzbudí chuť ako samostatné predjedlo. Vždy použiť len jednu-dve bylinky. Namiesto obligátnej soľničky položiť na reštauračný stôl strúhaný parmezán, ale nikdy syr nespájať s rybami. Pizzu neobložiť priveľkým množstvom surovín. Pripravovať si