Koktail

Šalát (ktorý však aj zasýti), chudšie mäsá, bezmäsité špeciality, cestoviny s nevšednou gastro myšlienkou (nielen dookola sa opakujúce kombinácie s paradajkami alebo konzervovanými šampiňónmi), osviežujúce polievky. No a samozrejme kvalitné rybky. Hostia reštaurácií si už od prvých dní horúceho júna žiadajú ľahšie, letnejšie jedlá a nápoje.

Volajú ich pârjoale, pommedorry, mititei, kȍfte harput, ghondi, faggots, chiftele, tsukune... alebo aj - u nás známejšie - čevabčiči, pljeskavica, kebab, karbonátky... no skrátka, fašírka v tvare guľky, tyčinky, šišky alebo placky. Dlhý zoznam jedál z mletého mäsa dokazuje, že ich milujú vo všetkých končinách sveta; všade pridali niečo svojské, vynechali to cudzie,

Keď na dvere zaklope jar, začína sa to zelenať aj na tanieri. Reštaurácie lákajú hostí na jarné jedálne lístky, pretože so zhadzovaním vrstiev oblečenia prichádza aj snaha o zhadzovanie kíl. V nadmorskej výške 1670 m n.m. to však vyzerá predsa len inak. Kým inde úraduje už pani Vesna – ako jej vravia básnici – vo Vysokých Tatrách leží ešte snehová prikrývka. Šéfkuchár

Jednoduché, chutné, lacné a už na pohľad lákavé. Kvôli takému dezertu sme do virtuálnej kuchyne Hosťoo.sk pozvali jedného z najlepších slovenských kuchárov (a s raritne normálnym egom ☺ ) Ivana Klčovského. Jeho rukopis spoznali najmä turisti, čo trávia svoj čas v náručí Demänovskej Doliny.

Keď mäsiar v ktorejkoľvek krajine porciuje hovädzie mäso, nikdy nezabudne na brisket (hoci inak sa porciovanie mäsa v každej krajine líši). Teda na mäso z hrude. Necháva na ňom tukovú vrstvičku, ktorá chráni mäsko pred vysušením počas tepelnej úpravy. Pri nej musí kuchár loviť bobríka trpezlivosti, pekne pomaly, dôkladne... Svaly hrude totiž spája dosť

Vtáka poznáš po perí a Záhorie po kapuste, veď gastronómia sa tam po celý rok (samozrejme, najmä na jeseň) točí okolo „zeuá“. A predsa sa najzápadnejší región Slovenska preslávi“ aj inými dobrotami. Najmä takými, čo skákali hore-dole cez rieku Moravu. Stačilo preplávať, preskočiť, prebrodiť, vydať sa a oženiť... a už tu máme nielen jazykový ale aj kulinársky mix.

Nejeden kulinár bez zaváhania povie, že hruška nashi je krížencom hrušky a jablka. Mýli sa, aj keď sa o nej niekedy vraví ako o jablkohruške. V Číne ju pestujú už tisícročia; len o niečo kratšie v celej východnej Ázii a dnes už aj v Chile, Taliansku, Novom Zélande a Francúzsku. Hruška hruškolistá však nie je iba jedna, kuchári celého sveta využívajú až sto odrôd, napríklad,

Naši prapradedovia nedali dopustiť na každodenný teplý tanier polievky. Začínali ňou všedný deň; zasýtila, osviežila, zohriala. Paradoxne však býva omnoho jednoduchšie navariť sýtu gruntovnú polievku než tú nedeľnú, o akej sa na Slovensku tradične vravelo „polievka ako pivo“. Naše prastaré mamy tým chceli povedať, že musí byť tiež

Na nohy bagandže, do vrecka nožík a na chrbát plecniačik. Skrátka, na jeseň ideme na lieskovce a vlašské orechy. Bude z nich však nielen chutný koláč, miska k vínu či pekne vytvarovaný puding, ale aj náhrada drahších surovín. Do covid-krízy ako stvorené...
Orechy obsahujú veľa bielkovín, vitamínov, minerálnych látok, vlákniny a nenasýtených mastných

Povedzte slovo „leto“ a jedným dychom sa derie na jazyk aj slovo „paradajka“. Alebo rajčina, rajčiak, rajské jabĺčko, botanikom možno „mala cethopica“ a historikom gastronómie aj „vlčia broskyňa“, ako nazval túto zeleninu Carl Linné. To však bolo ešte v časoch, keď sa červené plody prízemných kríkov peruánskych Álp považovali za nejedlé, dokonca jedovaté okrasné plody.