Vermút, borovička, hriatô, koktaily... to všetko tu už bolo. Na Silvestra, na Nový rok, na Troch kráľov, na Valentína či Fašiangový karneval... Ako však slávnostne „nalievať“ tak, aby si aj abstinenti prišli na svoje? Nuž, povedzme, naservírovať do koktailových pohárov polievku, ako hosťa prekvapujú niektorí šéfkuchári... Alebo zavolať Jarkovi Cabúkovi – nosnici nápadov... a 
vyzvať ho na návštevu virtuálnej kuchyne Hosťovo.sk.
Veru sa nedal dlho prosíkať, aby predviedol nový aperitív – pikantné krídelká na arašidovej pene. Najprv arašidy nasucho opiekol a potom... šup s polovicou do mixéra, k tomu olivový olej, trochu strúhaného zázvoru-ďumbiera, rajčín, za polievkovú lyžicu vývaru.. Dochutil soľou, cukrom, mletou paprikou, chilli, škoricou a na jemno zmixoval. Pridal nasekaný koriander a mladú cibuľku a nechal odstáť. „Aby sa spojili a rozležali chute,“ vysvetlil a medzitým skontroloval, ako sa očistené krídelká marinujú v chilli a zázvore. Krídelká sa poslušne marinovali a chute arašidovej peny spájali. Nuž mal chvíľu aj na pokec...
„Takmer dvadsať rokov som trávil Silvestra v zahraničí, v plnom pracovnom nasadení. No nedám naň dopustiť – je o dobrej nálade, jedle, hojnosti. Dokonca milujem aj ten stresujúci týždeň, ktorý ho predchádza.“ Z cudziny si priniesol toľko nápadov, že si ho nároční hostia päťhviezdičkovej Thermia Palace v Piešťanoch nevedeli vynachváliť. A toľko skúseností, že sa mohol neskôr pustiť aj do gastronomickej samostatnosti a otvoriť si reštaurácie na Považí. A kým ostatní sa pri téme podnikania tvárili ako na poslednej rozlúčke,
Jaro tieto problémy zvládal s úsmevom a typickým cabúkovským humorom, nadhľadom a iskrou.
Vždy však vedel, kedy sranda musí ustúpiť vážnej práci. A tak sme sa prestali smiať (no, skôr rehotať) a Jaro pokračoval v príprave jedla. Namarinované krídelká osušil, obalil v múke a vypražil. No a potom odmietol taniere a z pomyselnej vitríny radšej vybral niekoľko „tazza pohárov“. Naservíroval vychladnutú omáčku, položil do nej po dve krídelká a posypal koriandrovou vňaťou a druhou polovicou opražených arašidov. Stačilo už len popriať „Na zdravie!“ a hostina sa mohla začať, veď za dverami už postávali virtuálni susedia. Hladní po jedle i po spoznaní tak profesionálne zdatného majstra varešky, že sám seba nemusí brať pohrebne vážne...
Soňa Hudecová ©