Pohodlie, luxus, oddych. A začať treba hneď, keď sa slnko začne kotúľať na oblohu - raňajkami do postele. Niet hotela štyroch hviezdičiek, ktorý by takúto službu neponúkal. V hoteli Solisko na
Štrbskom plese sa však môže rozmaznávanie tela i duše naštartovať ešte pred raňajkami. Stačí odostrieť závesy a hosť dostane tatranské štíty či doliny priamo do postele.
“Na severnej strane sa väčšina návštevníkov teší pohľadu na Štrbské pleso aj impozantnú horskú panorámu – od Veľkého Soliska cez Štrbský štít až po končiare Rysov,“ kreslí vidinu druhého najväčšieho jazera na slovenskej strane Vysokých Tatier riaditeľka hotela Solisko**** Katarína Kaňová. A tak ako príbeh lepšie predáva akékoľvek jedlo, inak to nie je ani v hoteli. Nuž hosťom rada dodáva, že pleso vyhĺbil ľadovec a keby sme z loďky hodili „žabku“, nuž by kameň mohol vo vode padať až do hĺbky 20 metrov. „V roku 1860 sem zakladateľ osady Štrbské Pleso Jozef
Sentiváni nechal nasadiť ryby, a tak sa rybolov spolu s člnkovaním stali atraktívnym lákadlom kúpeľných hostí. Nuž a naopak, z plesa začali vyvážať ľad na cisársky dvor vo Viedni a do budapeštianskych reštaurácií či do pivovaru.“
Hostia hotela Solisko, ubytovaní na južnej strane, dostanú (takmer) do postele nádhernú prírodu Važeckej doliny. „Najmä v zime pri inverzii sa im to zdá ako pobyt v oblakoch. Človek sa cíti taký maličký voči veľkému svetu...“ Katarína Kaňová má na mysli dvaapolkilometrovú dĺžku doliny, uzatvorenej slávnym „národným“ Kriváňom a Krátkou – rozložitým uzlovým vrchom, „poloha hotela 
ponúka pocit horskej atmosféry aj napriek tomu, že nejde o horskú chatu. Kto si chce vychutnať hotelové pohodlie, môže k tomu naozaj dostať raňajky do postele.“
Slováci si už viac užívajú slobodu cestovania, nové destinácie, hustejšiu sieť leteckých liniek. Letné Vysoké Tatry navštevujú častejšie počas jedno- až trojdňových výletov. „My cestujeme do zahraničia a cudzinci robia to isté – cestujú teda aj k nám. Zaznamenali sme podstatný nárast maďarskej klientely, pretrváva záujem Čechov aj Poliakov, ale budeme mať viac hostí z Ameriky aj Izraelu. Pre nás to znamená
pripraviť im bohatší program, poradiť, usmerniť..,“ Katarína Kaňová hovorí o menej známych atraktivitách Vysokých Tatier či hotelovom doplnkovom programe. Už to vraj nebude len o jednoduchej túre a večeri na hoteli. V zozname plánovaných podujatí je aj koncert pod holým nebom či premietanie filmov. No a samozrejme, animácie pre deti, ktoré tu prebiehajú každý rok.
„Ak stíchne kolotoč na našom vonkajšom ihrisku, to už vieme, že je niečo veľmi zle. Presne tak to bolo počas lockdown-u... Inak je plné detí a usilovných oteckov, ktorí
kolotoč točia. Po aktivite na ihrisku sa deti môžu upokojiť v detskom kútiku, celkovo asi v najobľúbenejšom mieste nášho hotela. Stále ho inovujeme, dopĺňame, spestrujeme, aby v ňom našli zábavu deti rôznych vekových kategórií.“
Po „veľhorách do postele“ môžu hostia objavovať nielen Skalnatú, Javorovú a Velickú dolinu, ale aj tatranskú hvezdáreň a náučný
astronomický chodník, slnečné hodiny a Park horských vodcov v Novej Lesnej s lavičkami v tvare horolezeckej skoby, chov angloarabských koní a jazdenie v Mengusovciach, golfový areál
Black Stork, vodu rôznych chutí z prameňov Riveň, Čierny Grúň, Hornád, alebo Matejov prameň, Múzeum kočiarov vo Veľkej Lomnici, rybolov pri Pstruhovom, Sumcovom a Kaprovom jazere, kde sa šťastlivcovi môže podariť aj trofejný úlovok...
„Hosťovi navrhneme aj kúpanie v Kuamarke na Vážskej kaskáde, prechádzku v areáli sadov o rozlohe 10 tisíc m2 pri Poprade a Glass Atelier v Štóle.“ Deťom sa iste zapáči v zverofarme v Gerlachove, tým starším akoby z westernu vystrihnuté Jánošíkove vodopády a
jazero Blajzloch a rodičom ochutnávka bryndze v Liptovskej Tepličke... Mimochodom, bryndza. Jej kvalitu dáva šéfkuchár Martin Kurhajec pod pomyselný mikroskop:
„Každé jedlo pripravujeme zo stopercentných surovín. A je jedno, či ide o slovenské bryndzové halušky, argentínske steaky, čerstvé ryby priamo od chorvátskych rybárov, cyperský syr halloumi na letnú grilovačku alebo poctivé talianske suroviny na pizzu a ďalšie jedlá Apeninského polostrova.“ Tie sú zapísané aj v rodnom liste hotelovej reštaurácie Al lago, teda v preklade Na jazere a odkazujú na dlhoročné skúsenosti Martina Kurhajca a Katky Kaňovej v reštauračných službách v Taliansku. Na svoje si tu prídu aj bezlepkáči...
Nuž a ako by si veľhory užila pani Katka..? „Po tatranskom výhľade z okna izby by som si sadla na terasu, vychutnala si raňajky a kávičku, pobehla 2-kilometrové kolečko okolo plesa alebo na kopec Solisko... a potom len zabodla prst do zoznamu tatranských rarít. Určite je tam veľa takých, ktoré ani ja nepoznám...“
Soňa Hudecová ©
návštevy: 32778