Možno sa už písali dvadsiate roky minulého storočia. A možno si nejaký Berlínčan alebo obyvateľ Lipska, Drážďan či dokonca menšej Míšne doprial viac než statočne nejakého toho pivečka a kmínky, a tak sa po prehýrenej noci ozval aj žalúdok. Čo takto objednať si niečo na
zasýtenie - vzpružujúce, zohrievajúce. Nuž a nie možno, ale určite mu ponúkli aj Strammer Max.
Kde sa vzal, tu sa vzal... zrazu tu skrátka bol. Na spenenom masle opečený chlieb s opečenou šunkou a volským okom. Niečo medzi chuťovkou a veľkým plným tanierom. Nazvali ho tak milo, familiárne - Strammer Max. Použili časté a obľúbené krstné meno Maximilián (a podľa sprostonárodných povestí aj metaforický výraz pre mužský.. oný...) a spojili ho s výstižným prívlastkom. V slovenčine by sme ho preložili ako silný, pevný, statný. Vyznelo to potom aj pekne dvojzmyselne...
Netrvalo dlho a toto dokonalé jedlo raz-dva prekročilo hranice do celej strednej Európy; predovšetkým však do nemecky hovoriacich krajín. Tam ho počas svojej kuchárskej práce v
Tirolských Alpách „stretol“ aj Marek Švaro, dnešný šéfkuchár hotela Alexander**** v Bardejovských Kúpeľoch: „Tradične sa v ňom používa aspoň centimeter hrubý tmavý ražný Roggenbrot alebo Mischbrot, opečená sušená šunka a volské oko. Žĺtok sa pri prepichnutí vidličkou pekne roztečie a slúži ako omáčka, do ktorej sa chlebík namáča.“
Nuž a ako to býva zvykom, keď Strammer Max putoval, všade dostával rôzne podoby. Iný chlieb, inú šunku, ďalšie suroviny, ale aj názvy. Na severe Nemecka sa udomácnil Strammer Otto s hovädzím steakom alebo roastbeefom a doplnený remuládou. Na opačnom konci, teda na juhu, zamenili šunku za norimberské klobásky alebo slaninku a nazvali to Strammer Moritz. Vo švajčiarskom Strammer Max Schweiz kuchári (a krčmári) často používajú sušenú horskú šunku a syr Appenzeller, pričom tento otvorený sendvič dopĺňajú nakladanou uhorkou alebo restovanou cibuľou. V Bavorsku sa namiesto šunky zapáčila aj sekaná Leberkäse a opečený trojvrstvový chlebík sprevádza aj zemiakový šalát. Ako verzia, ktorá mala lepšie ulahodiť ženám, sa zrodila aj Stramme Lotte či Luisa s jemnejšou varenou šunkou.
Aby sme však boli spravodliví, podobné jedlo sa dokonca už o niekoľko desaťročí skôr
(písomná zmienka je z roku 1899) podávalo v Holandsku. Amsterdamskí flamendri dobre poznali uitsmijter, teda vyhadzovača. Fungovalo ako káva pre džentlmenov. Opečený chlieb so šunkou, syrom a dvoma volskými očami bol povel na odchod; krčmári ho servírovali tesne predtým, ako chceli vyhodiť posledných hostí.
V hoteli Alexander v Bardejovských Kúpeľoch sa pred pár rokmi narodila nová variácia - Strammer Marek. „Údené kačacie prsia nakrájam na drobné kocky a v nádobe ich dochutím kyslou smotanou, soľou, čiernym mletým korením, octom, olivovým olejom a čerstvou petržlenovou vňaťou. Zmes potom uložím v hrubej vrstve na opečený toast a pomocou formičky vykrojím do tvaru valčeka. Dozdobím pošírovaným vajíčkom a šalátom lollo rosso.“
No a žúr sa môže začať...
Soňa Hudecová ©