„Nech sa páči, pane, jelenie ragú nájdete v treťom šafingu zľava.“
„Pardón, madam, musím presunúť váš pohár, aby som zmestil šafing s pomarančovými 
palacinkami...“
Hm, no dobre, ale čo tým chcel básnik... teda vlastne čašník povedať? – vraví si hosť, ktorý sa v reštauráciách či na recepciách cíti ako začiatočník. V tomto prípade však žiaden Laroussov gastroslovník nepotrebuje. Veď stačí sledovať súvislosti a z nich bude o chvíľu jasné, že ide o nádobu s jedlom, ktorá sa nad plameňom ohrieva. Nuž a kto pozná švajčiarske fondue, je vlastne doma. Nádoba, v akej sa nad kahancom ohrieva syr (autenticky s nevyhnutnou čerešňovicou) a namáčajú sa doň kúsky mäsa, zeleniny alebo pečiva, je tiež takým „smart chafingom“.
Už v prvom storočí pred našim letopočtom opisoval rímsky politik Cicero „kastról z korintskej mosadze“ ako jednoduchú dômyselnú nádobu s dvojitým dnom. „Hore ležia lahôdky a dole horí oheň.“ V roku 1520 písal dobyvateľ Herman Cortéz Karolovi V. o podávaní jedál na Montezumovom dvore v Mexiku. Okrem bohatej hostiny spomenul aj šafingy, v ktorých sa nad žeravými uhlíkmi udržiavalo jedlo teplé. V rôznych končinách sveta a v rôznych obdobiach používali kuchári rôzne typy nádob – inak tvarované, z iných materiálov, niekedy s rúčkou a inokedy bez... Dokonca sa koncom 19. storočia objavili „na trhu“ aj strieborné šafingy do domácností. Kuchárka si vopred pripravila všetky suroviny a potom z nich pred očami panstva varila jedlá 
priamo v šafingu; aspoň tie z vajec, syra a rýb.
Skrátka, keď sa jedlo muselo pripravovať pri nízkej teplote a nie na prudkom ohni, bolo ho treba ohriať či neustále udržiavať teplé, vymysleli naši múdri prapradedovia šafing-chafing. Nuž a pôvodne praktická kuchynská pomôcka sa neskôr zmenila aj na prostriedok gastronomického zážitku – šafing sa dal totiž priviesť k hosťom na servírovacom vozíku. V šafingu sa začalo flambovať. A obsluha mohla zo šafingu priamo porciovať jedlá na taniere a predkladať ich hosťom. Najmä francúzski kuchári i teoretici gastronómie (veď slovo chafing pochádza z francúzskeho výrazu chaffeur – teplo) spravili z používania tejto nádoby samostatnú kulinársku kapitolu a z receptov na pomalé varenie zostavili zborníky...
Dnes sa hosť najčastejšie stretáva so šafingom v zariadeniach typu „jedz, čo sa do teba zmestí“, pri bufetových penziách a polpenziách pobytových hotelov i na spoločenských podujatiach bez servírovania – recepciách, rautoch, rôznych eventoch, vrátane bufetov na svadbách. Jedlo leží v hornej nádobe nad horúcou vodou, ktorá ho udržiava teplé, ale bez ďalšieho varenia. Veď aj školenie či konferencia sú znesiteľnejšie, keď sa na chodbách hotelov ocitnú šafingy. To už každý čo len trochu ostrieľaný účastník vie, že sa blíži prestávka na obed...
Soňa Hudecová ©
návštevy: 29773