Koktail

Talianska, španielska, grécka, mexická, thajská, francúzska, indická a samozrejme aj kuchyne našich susedov nie sú neznáme ani bežným slovenským labužníkom. Horšie by sme pochodili v prípade menej slávnych gastronómií. Povedzme, o nórskom kulináriu, o tamojších národných jedlách a zvyklostiach... o tých vieme skutočne málo. Aj to bol dôvod, prečo sme

Hertník, Hervartov, Kríže, Mokroluh, Richvald, Rokytov, Šiba, Tarnov. Väčšine Slovákov tieto názvy obcí nič nehovoria. Ale keď k nim pridáme aj Bardejov, už sú „v obraze“. A tí zemepisne zdatnejší by to vedeli na mape ukázať aj podľa názvu pohoria – Čergov. V impozantných zmiešaných lesoch by sme našli buky, lipy, javory, hraby, brezy, ale aj

 ... mohla svojho aristokratického rodiča oceniť Maruška a hneď by sa stala kráľovnou. Nuž ale v slávnej rozprávke sa vraví iba o kuchynskej soli. Hoci majstri varešky tvrdia, že solí je veľa a každé jedlo si pýta iný druh s inými vlastnosťami. Tie najlepšie reštaurácie si dokonca pripravujú vlastné soliace zmesi.

Čudná, už na prvý pozhľad nevábna, ufúľaná. Bez lákavej vône a farby. A predsa si aj takúto zeleninu cenia šéfkuchári nad zlato. Dokonca čím škaredší vzhľad a bizarnejšíe tvary, tým lepšie využitie v kuchyni.
Dnes nie je problém zohnať do reštaurácie akúkoľvek zeleninu počas celého roka. Majstri varešky však uprednostňujú tú čerstvú a v jej prirodzenej 

Bezé – hmota z bielkov a cukru, po francúzsky zvaná baise, teda bozk; okrem drobných „pusiniek“ sa používa aj ako korpus, povedzme, v slávnej torte Pavlovovej (pomenovanej po ruskej baletke Anne Pavlovovne). Snehovým „pusinkovým“ dezertom sa vraví aj meringue.
Bufler – hmota z vajec, múky a cukru, striekaná na podložku; tvorí aj podklad čokoládových

Náčelník tlupy Medvedia Laba zavetril nebezpečenstvo a razom sa lovci rozutekali na všetky svetové strany. Možno to bola búrka, možno nepriatelia z druhého konca údolia, čo prinútilo lovcov opustiť teplo ohníka i hostinu zo surového bizónieho mäsa. Keď sa znovu osmelili vrátiť, našli na zhasnutom ohnisku hotovú spúšť. Zhorenú trávu široko-ďaleko, namiesto plamienkov

Všetci ľudia sa radujú v fašangovém čase,
jedni pijú, druhí jedia za stolom klobáse;
títo rebrá a slaninu, tamtí krapne pražia,
takové i iné veci na fašangy jedia.
Víno, pivo a pálenô sebe popíjajú,
potom sa do veselého krepčenia dávajú,
pospevovali si naši praotcovia, keď im ešte takmer mlieko po brade tieklo. A veru sa v tom fašiangovom čase nikto nenahneval na nezvyklý hurhaj a prekáranie. Ba naopak, gazdovia ich ovešali vencami klobások, 

 ...taká bola predstava Holanďana Niklasa Östberga, keď položil základy spoločnosti Delivery Hero. Skrátka, doručiť čokoľvek k dverám zákazníka v čo najkratšom čase. Za desať rokov sa z Berlína rozšírila do 50 krajín na štyroch kontinentoch.
V druhej polovici októbra sa pod názvom Foodpanda udomácnila táto myšlienka aj

Keď mäsiar v ktorejkoľvek krajine porciuje hovädzie mäso, nikdy nezabudne na brisket (hoci inak sa porciovanie mäsa v každej krajine líši). Teda na mäso z hrude. Necháva na ňom tukovú vrstvičku, ktorá chráni mäsko pred vysušením počas tepelnej úpravy. Pri nej musí kuchár loviť bobríka trpezlivosti, pekne pomaly, dôkladne... Svaly hrude totiž spája dosť

Číííz! - kričí celý anglicky hovoriaci svet, keď potrebuje na tvárach vylúdiť široké fotografické úsmevy (zatiaľ čo na Slovensku zvoláme menej výstižné „Vyletí vtáčik!“). Písmeno „i“ totiž roztiahne ihneď ústa do úsmevu, a to nedokáže ani nemecký käse, francúzsky fromage, fínske juusto, kórejský čchidžú, španielsky queso, albánsky djath alebo