Ľubomír Herko: v slovanskom jedálničku je obsiahnutý celý svet

Šéfoval kuchyniam najväčšej českej siete Euroagentur Hotels a staral sa aj o jedálniček českého olympijského tímu v Pekingu. Pomáhal do života mnohým reštauráciám po Slovensku, ale profesionáli (i kuchári – amatéri) jeho gastronomickú filozofiu spoznávali aj prostredníctvom gastronomických stretnutí Culinary Club. Jeho tvár znela povedome hosťom hodrušského rezortu Salamandra či skalickej Sv. Ľudmily najmä vďaka televíznej kulinárskej ľ_herko 1 relácii.

„Dobré a pekné jedlo dvíha ľuďom náladu. My kuchári ním dávame ľuďom pohodu, pozitívnu energiu, radosť. Samozrejme, v každom type reštaurácie je to o niečom inom. Ja sám sa považujem za hotelového šéfkuchára; určite aj kvôli tamojším vysokým nárokom na gastronómiu, ženúcim človeka „v rondone“ stále vpred. Nejde totiž vždy o nových a nových anonymných klientov, ale o hostí, ktorí strávia v hoteli dlhší čas. Takže aj jedálniček im treba upraviť, aby sa neopakoval a aby aj ulahodil osobitým chúťkam.“

Podľa Ľuba Herka treba o nich aj niečo vedieť, aby kuchár neponúkal bravčové moslimovi alebo celiatikovi predjedlo s múkou… Medzi hosťom a šéfkuchárom sa tak utvára bližší vzťah.

„To je presne moja šálka kávy. Dnes je stravovanie aj o tomto vzťahu; už nejde len o aktivitu za hrncami, ľudia radi o jedle diskutujú, dozvedajú sa o ňom čosi viac. Chcú poznať tých, čo im jedlo pripravujú. Pre nás kuchárov by to malo byť výzvou, aby sme vyšli do reštaurácie medzi ľudí a aby sme okrem zvládania nových receptúr, surovín a technológií zvládali aj umenie komunikácie. Podľa mňa však každý kuchár, ktorý varí aj srdcom, dokáže o tom dobre hovoriť.

Ja, napríklad, o výnimočnosti a pestrosti slovanskej kuchyne . Nikde vo svete – a to veľmoci s gurmánskym imidžom nevynímajúc - som sa s takým širokým záberom jedálnička nestretol. V slovanskom je akoby obsiahnutý celý svet; musíme sa však naučiť ho predávať a šíriť.“

Soňa Hudecová ©