Pred štvrťstoročím neznámy pojem, dnes koláčik, ktorý aj v našej krajine s úžasnými koláčovými tradíciami istí každú desiatu, olovrant, pohostenie... Otvorili sme mu dokorán našu pomyselnú gastronomickú náruč podobne ako kedysi zemiakom, paradajkám, marhuliam, 
morkám či párkom v rožku. Dnes ich považujeme za svoje... Veď pán MAFIN sa dá vymyslieť na sto spôsobov. Od klasických až po tie veľmi originálne. Nuž a práve kvôli takému sme do virtuálnej kuchyne Hosťovo.sk pozvali „sladkú“ kuchárku Janku Gálikovú z považských končín.
Ani sa nám totiž veriť nechcelo, že na celý plech potrebuje len 200 g hladkej múky. „Múku nahradí mrkva a orechy,“ aj preto Janka pečie tieto „košíčkové koláčiky“ veľmi rada, „príprava je veľmi jednoduchá a netrvá dlhšie než polhodinku. Takže ak trochu zabavíte detiská alebo v necovidových časoch návštevu , môžete servírovať čerstvé a voňavé pohostenie.“
To už Janka vyberala z tašky štvrť kila mrkvy, 100 gramov mletých orechov a polovičnú dávku maku, z citróna vytlačila šťavu a najemno ošúpala kôru. Očistenú mrkvu postrúhala na jemno a pomlela trochu klinčekov. Všetky tieto suroviny premiešala spolu s deckom oleja a dochutila aj mletou škoricou. V druhej miske si zmiešala múku s 200 ml cmaru, primiešala prášok do pečiva a za pol lyžičky sódy bikarbóny. A tak sme videli, že si „nadýchanie“ koláčikov poistila z troch strán – práškom, sódou bikarbónou aj cmarom.
Nuž a konečne prišiel čas na tretiu misku, v ktorej vyšľahala vajce so 150 g trstinového cukru do hustého krému. Všetko do seba dôkladne ale pomaly vmiešala, až kým nebola celá zmes dostatočne vlhká. Naporciovala do mištičiek a keď svetlo na rúre zhaslo pri teplote 180 °C,
zavrela za mafinkami dvierka. Mali sme štvrťhodinku na to, aby sme podebatovali o gastronómii, živote, práci a samozrejme mafinách:
„Je to taký koláčik do dlane. Na studeno i na teplo, na slano i na sladko. V rôznych farbách, chutiach, vôňach a napokon i veľkostiach. Dá sa pripraviť z desatorakého cesta, s rôznymi plnkami, polevami, a potom vždy inak vyzdobiť a naaranžovať. V hoteli, kde som pracovala, sme ich pripravili na desaťtisíce. Dobre sa totiž hodia na tzv. coffee breaky, počas školení, konferencií, seminárov, obchodných stretnutí, ale samozrejme, aj na bufetové stoly hotelových raňajok.“ A Janka k tomu dodáva, že ich zvládne aj začiatočník, aj žiaci na praxi. Aj ten, kto inak zvyčajne nepečie...
Mafinky boli za dvadsať minút hotové. Stačilo trochu dozdobiť a na stôl sa nieslo krásne originálne pohostenie...
Soňa Hudecová ©
návštevy: 37622