Vraj Šípková Ruženka – a s ňou aj celé kráľovstvo – zaspali na sto rokov. Ale možno išiel nejaký princ okolo omnoho skôr a vravel si, že tie mátohy raz-dva prebudí. Lenže... akýsi hlas mu 
zavelil: „Počkaj, počkaj, kráľovič, nesmieš sa Ruženky dotknúť silnejšie než motýlie krídlo, ale pritom aby v bozku nechýbala vášeň. A netrval dlhšie než padne kvapka rosy z kvetu na zem, ale viac ako sýkorčie pípnutie...“ No a aby... a ešte toto... a tamto... to môžeš, hento musíš a ono nesmieš... Nuž milý princ mávol rukou a pobral sa ďalej. A tak prešlo
celé storočie, kým Ruženku prebudil dostatočne odhodlaný rytier.
Ani snaha o prebudenie spiaceho liečebného domu Dukla v Bardejovských kúpeľoch sa nezrodila až teraz, teda takmer po štvrťstoročí od chvíle, čo sa jeho brána zamkla za posledným hosťom. Onedlho po tom, ako akciová spoločnosť v roku 2016 obnovila hotel Alžbeta a otvorila štvorhviezdičkového Alexandra (a pustila sa do budovania “kráľovského leitmotívu“ najstarších slovenských kúpeľov), zrodila sa myšlienka Duklu zrekonštruovať. „Už vtedy sme naštartovali komunikáciu s Krajským pamiatkovým úradom v Prešove. Ale až o päť rokov neskôr 
sme dostali dotáciu 50 000 € na opravu strechy,“ podľa ekonomicko-obchodnej riaditeľky spoločnosti Bardejovské kúpele Ing. Tamary Šatankovej sa práve tá stala impulzom „ísť do toho“, teda do kompletnej rekonštrukcie.
„Po toľkej energii, ktorú sme v druhom desaťročí nového milénia dali obnoveniu a skrášleniu kúpeľov,
nám chýbalo ďalšie odhodlanie i odvaha. Ale dnes môžeme byť vďační za všetky negatívne názory a pripomienky hostí, klientov i novinárov, aká je škoda nechať národnú kultúrnu pamiatku chátrať.“ A práve za to, že Bardejovským kúpeľom, a.s nebola mienka verejnosti ľahostajná a Dukla si vyslúžila prekonávanie stoviek prekážok, im Hosťovo.sk udelilo zlatý vavrín.
Nuž a v tej skratke NKP je povedané všetko. Kto kedy spravoval objekt zo zoznamu kultúrnych pamiatok – a teda v Bardejovských Kúpeľoch, navyše ešte v susedstve 
mesta UNESCO, je ich neúrekom – vie si predstaviť tú cestu zarúbanú... Čoho sa stavbári či iní remeselníci v Dukle chytili, to padalo, rúcalo sa. Ale s návrhom zbúrať budovu a postaviť na jej mieste repliku pamiatkari nesúhlasili. Lenže schvaľujúca
pečiatka pod projektom na obnovu existujúcej budovy tiež nie a nie pristáť na papieri... Až po jeho niekoľkonásobnom prerábaní dostala spoločnosť v roku 2023 povolenie Duklu pobozkať.
„V máji 2024 sme začali s obnovou; s pamiatkarmi sme našli spoločnú reč, spoločné riešenia ako zachrániť čo najviac pôvodného vzhľadu a neporušiť krov, zábradlia, schody a omietky. Pritom schodisko, stropy v izbách či terasa sa úplne prepadli,“ Ing. Tamara Šatanková si napokon pochvaľuje, že sa pamiatkari zúčastňovali na 
každom kontrolnom dni, denne s nimi komunikovali a vítali aj ich usmernenia, „áno, spolupráca bola na začiatku dosť zložitá, ale ku koncu sme sa všetci zhodli, že hotel dýcha históriou a je nádherne zrekonštruovaný. Pod rukami skvelých odborníkov sa stavba v dezolátnom stave menila postupne na skvost.“ Posledný pomyselný klinec tam zatĺkli 25. marca tohto roka...
Kedysi liečebný dom, dnes hotel so všetkým, čo k tomu patrí. Predovšetkým však s izbami pre 64 nocľažníkov z radov komerčných i z klientov zdravotných poisťovní. Hostí „všedných“ i vzácne návštevy, pre ktoré je tu dosť reprezentatívnych priestorov. Na svoje si prídu fanúšikovia relaxu a wellnesss procedúr, 
vyznávači moderných hotelových vymožeností a služieb, milovníci umenia ale aj tzv. heritage klienti. Tí ocenia historický duch hotela a jeho 130-ročný príbeh, ktorý sa začal základným kameňom liečebného domu na počesť uhorského šľachtica, politika a reformátora Štefana Sečéniho. Preto aj po otvorení v roku 1895 niesol názov hotel Széchenyi.
Dnešným znovu-oživením však príbeh nekončí... Už teraz v máji na Violku sa začala moderná prístavba, kde o rok nájde ďalších 54 hostí strechu nad hlavou i časť suchých procedúr, pracovisko Prominent pre náročnejších klientov a reštauráciu pre 220 ľudí. Na pravej strane sa chodbou spojí s hotelom Alžbeta. „Hosť si bude môcť vychutnať tzv. suchou nohou spoločný komplex šiestich budov. Znamená to 900-metrovú vzdialenosť od prvej po poslednú. Ocení to najmä v čase horšieho počasia.“
Alžbeta, Astória, Alexander. Trikrát a dosť! písmena A ☺. K tomu teda ešte hotel Ozón a vily Blanka, Diana, Fontána, František, Lívia, Lujza a Mier a vilky Eta, Marína a Srnka. No a teraz hotel Dukla. Mohol sa volať Slávia alebo Palace, ako hotel premenovali v medzivojnovom období? „Po znárodnení a odovzdaní pod správu štátneho kúpeľníctva dostal názov Dukla. Takto ho zapísali aj do zoznamu Národných kultúrnych pamiatok, preto sme ho nesmeli zmeniť. Nám ale takáto pocta najťažšej a najvýznamnejšej vojenskej operácii v boji proti nacizmu vôbec neprekáža...“
Soňa Hudecová ©